Mária Petrášová študovala na Prírodovedeckej fakulte vedecký odbor fyzika so špecializáciou na fyziku pevnej fázy, štúdium úspešne ukončila v r.1958.
Počas vysokoškolského štúdia sa v r.1957 vydala za vysokoškolského pedagóga na katedre fyziky Prírodovedeckej fakulty UK Milana Petráša, ktorý bol jedným z najvýznamnejších, ale aj najobľubenejších československých teoretických fyzikov.
Do zamestnania nastúpila na umiestnenku v auguste 1958 na Krajskú hygienickú stanicu západoslovenského kraja v Bratislave. Tu sa práve v tomto období vytváral nový útvar, ktorý sa mal zaoberať ochranou zdravia pre škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia. Tejto oblasti sa potom venovala celý svoj profesijný život. V radiačnej ochrane bola jednou z vedúcich osobností od kreovania útvaru až do svojho odchodu do dôchodku vo februári 1997. Pracovala v rôznych vedúcich funkciách vlastne na jednom ústave, ktorý počas jej pôsobenia niekoľko krát zmenil svoj názov aj pole pôsobnosti a dnes je Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Hneď v prvých rokoch po nástupe do praxe sa venovala priekopníckej práci – zakladaniu oddelenia dozimetrie ionizujúceho žiarenia a zavádzaniu dozimetrických metód a postupov, ktoré sa potom uplatňovali v štátnom zdravotnom dozore na pracoviskách, so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a tiež pri sledovaní rádioaktivity životného prostredia. Stála teda pri zrode nového multidisciplinárneho medicínskeho odboru – radiačnej ochrany a podieľala sa na tvorbe jeho koncepcie v rámci Československa.
Už v roku 1959, ako prvá na Slovensku, ešte pred začatím rozsiahlej série skúšok jadrových zbraní v atmosfére vykonávaných USA a ZSSR, začala systematické sledovanie rádioaktivity v atmosférických spadoch, tieto merania pokračujú vlastne dodnes.
V roku 1960 sprevádzala svojho manžela na jednoročnom študijnom pobyte v Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne ZSSR, kde pracovala v dozimetrickom odd. Laboratória neutrónovej fyziky.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia venovala RNDr. Petrášová pozornosť predovšetkým ochrane zdravia pracovníkov i pacientov na röntgenových pracoviskách, neskôr na pracoviskách s otvorenými a uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi v zdravotníckych zariadeniach, na výskumných ústavoch a v priemysle a monitorovaniu ionizujúceho žiarenia v životnom prostredí. Svojou činnosťou významne prispievala k tvorbe a uplatňovaniu pravidiel bezpečného používania zdrojov ionizujúceho žiarenia, pričom bola denne konfrontovaná s novými problémami radiačnej ochrany a hľadaním ich riešení. Musela riešiť celý rad unikátnych situácií a radiačných nehôd od neplánovaného ožiarenia pracovníkov, cez vnútornú kontamináciu osôb, ktoré natierali ciferníky rádioaktívnymi látkami, hľadanie strateného žiariča v bratislavskom kanalizačnom systéme až po ťažkú leteckú haváriu pri Bratislave, pri ktorej došlo k rozptylu rádioaktívneho jódu.
Po rozhodnutí vlády o budovaní jadrovej energetiky sa jej činnosť orientovala predovšetkým na problematiku radiačnej ochrany v jadrových zariadeniach a v ich okolí. V radiačnej ochrane v jadrových zariadeniach v tom čase na Slovensku vlastne neboli cielene pripravovaní odborníci. Ako mladá pracovníčka štátneho zdravotného dozoru, ktorá sa plne osvedčila pri uplatňovaní radiačnej ochrany pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v priemysle a zdravotníctve stála pred celkom novou úlohou, v ktorej na Slovensku nemala predchodcov. Tu sa naplno prejavila jej odborná zdatnosť, snaha sústavne si rozširovať vedomosti a schopnosť invenčne a dôsledne ich uplatňovať. Čakali ju týždne štúdia projektovej dokumentácie, správ, odbornej literatúry a právnych predpisov. Ich výsledkom boli návrhy zlepšení, návrhy posudkov, stanovísk a rozhodnutí, ktoré významne ovplyvnili výstavbu aj prevádzku jadrových elektrární. Každá z jadrových elektrární a každé iné jadrové zariadenie na Slovensku nesie pečať jej vedomostí, jej pripomienok a návrhov, ktoré boli pretavené do ich stavebných konštrukcií, do vlastností ich technologických zariadení alebo do prevádzkových predpisov. Svojimi vedomosťami prispela k bezpečnosti ich prevádzky a k ochrane zdravia ľudí a životného prostredia.
Popritom bola riešiteľkou alebo spoluriešiteľkou celého niekoľkých výskumných úloh venovaných problematike expozície obyvateľstva spôsobenej rádioaktívnymi látkami, pochádzajúcimi z jadrových skúšok v atmosfére v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a neskôr vplyvu prevádzky jadrových elektrární Bohunice na okolité životné prostredie. Titul doktorky prírodných vied získala po úspešnom obhájení dizertačnej práce o rádioaktivite spadu na území Slovenska.
Osobitná bola jej činnosť v období po havárií Černobyľskej atómovej elektrárne najmä v súvislosti s hodnotením vplyvu na životné prostredie a obyvateľstvo a v rozhodovacej činnosti o následných opatreniach na ochranu obyvateľstva. Aktívne vystupovala v rozhlase, v televízií, dokonca aj v diskusnej publicistickej relácii „Klub zwei“ v rakúskej televízii, v ktorých objektívne informovala verejnosť o stave radiačnej ochrany na budovaných a prevádzkovaných atómových elektrárňach v Československu.
Bola členkou poradného zboru hlavného hygienika SR pre radiačnú ochranu a v komisií pri Federálnom ministerstve palív a energetiky ČSSR pre vplyv jadrovej energetiky na tvorbu a ochranu životného prostredia. Aktívne pracovala na tvorbe koncepcie odboru radiačná ochrana i národnej legislatívy.
Okrem toho vykonávala pedagogickú činnosť na Ústave pre doškoľovanie lekárov a farmaceutov, ako aj na Ústave pre doškoľovanie stredných zdravotníckych pracovníkov. Prednášala i na niektorých postgraduálnych kurzoch usporiadaných Katedrou jadrovej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
Nezanedbateľná bola i jej oponentská činnosť v oblasti radiačnej ochrany. Je autorkou alebo spoluautorkou viac ako 50 odborných článkov publikovaných v domácej i zahraničnej odbornej tlači.
V roku 1977 sa zúčastnila 4 týždňového kurzu pre pracovníkov riadiacich radiačnú ochranu, ktorý sa konal na Medical school of public Health Harvard university v Bostone v USA.
Bola jednou zo zakladateliek (1997) a prvou predsedníčkou sekcie žien pracujúcich v jadre – WIN Slovensko (Women in nuclear) pri Slovenskej nukleárnej spoločnosti. WIN Slovensko je národná sekcia úzko spolupracujúca s celosvetovou organizáciou WIN Global. V r.1997 – 2000 aktívne pracovala vo výkonnom výbore WIN Global.
Na požiadanie vedenia Výskumného ústavu jadrových elektrární v Trnave pracovala od roku 1998, už ako dôchodkyňa, ako špecialista pre radiačnú ochranu. Svoju profesionálnu činnosť definitívne ukončila v júni 2001.
V roku 2000 sa RNDr. Petrášová stala členkou novozriadenej Rady Úradu jadrového dozoru SR pre jadrovú bezpečnosť. V tom istom roku dostala čestný diplom Slovenskej nukleárnej spoločnosti za zásluhy o rozvoj jadrovej energetiky na Slovensku a na Valnom zhromaždení WIN Global v Helsinkách jej bol udelený čestný diplom za úspechy dosiahnuté počas viac ako 40 ročnej činnosti v jadrovej oblasti a za úspešné angažovanie a usmerňovanie činnosti WIN Slovensko.
V novembri 1999 ovdovela odvtedy žila v Seredi. Stále sa však zúčastňovala na aktivitách WIN Global a WIN Slovensko, Slovenskej nukleárnej spoločnosti a sekcie nukleárnej medicíny a radiačnej ochrany Slovenskej lekárskej spoločnosti ako aj na jubilejných akciách usporiadaných Slovenskými elektrárňami, a.s.
RNDr. Mária Petrášová je označovaná za nestora radiačnej ochrany v Československu, v odborných kruhoch, u pamätníkov, je stále vysoko vážená pre odborné vedomosti aj ľudské vlastnosti. Je príkladom človeka, ktorý síce nestál často na výslní, ani vo svetle reflektorov alebo v centre pozornosti médií, ale poctivou celoživotnou prácou významne zasiahol do diania v spoločensky významnej oblasti – ovplyvnila vývoj radiačnej ochrany na Slovensku, prispela k ochrane zdravia ľudí a životného prostredia.
Za Máriou Petrášovou od WIN SNUS: Naša drahá Marčuľka
Text pripravil: Dr. Viktory
