S hlbokým zármutkom oznamujeme, že 6. decembra nás navždy opustil prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc., významný slovenský fyzik a univerzitný profesor (*1931 – †2019). Posledná rozlúčka so zosnulým je vo štvrtok 12. decembra 2019 o 14.00 h v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave, Pekná cesta 2, Rača-Krasňany.
Keby sa mi môj život rozvíjal tak, ako som si ho sám vysníval, asi by som zle dopadol. Akceptoval som však riadenie „zhora“, a to ma zachránilo.
JÚLIUS KREMPASKÝ
Narodil sa 31. marca 1931 v Krížovej Vsi. Po maturite na gymnáziu v Kežmarku v roku 1949 sa rozhodol pre štúdium fyziky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1953. Jeho talent a porozumenie niektorých vtedajších osobností mu otvorilo cestu na Slovenskú vysokú školu technickú, dnes Slovenskú technickú univerzitu, kde obhájil kandidátsku a doktorskú dizertáciu, habilitoval sa a získal hodnosť profesora . Bol prodekanom a vedúcim Katedry fyziky Fakulty elektrotechniky a informatiky, bol medzinárodne akceptovaným vedcom a obľúbeným pedagógom, ktorý napĺňal sály a auditória. Externe prednášal aj na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.
Formoval vedu
Július Krempaský ovplyvnil budovanie a formovanie vedy a nepriamo aj elektrotechnického priemyslu na Slovensku. Bol spoluautorom 6 patentov, neúnavným propagátorom vedy a jej uplatnenia v praxi. V roku 1980 sa stal členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied a o tri roky neskôr členom korešpondentom Česko-slovenskej akadémie vied. V roku 1995 sa stal členom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu.
Ako prvý na Slovensku začal skúmať polovodiče a vychoval prvú generáciu odborníkov na túto problematiku pôsobiacich na Katedre fyziky SVŠT a na Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied. Oblasť svojich vedeckých záujmov zameral na štúdium tepelných vlastností tuhých látok, kryštalických a amorfných polovodičov, v neposlednom rade aj v oblasti synergetiky. Aktívne sa venoval tiež popularizácii vedy a vzťahom kresťanstva a fyziky, resp. vedy v širšom zmysle.
Za svoju záslužnú prácu bol odmenený vysokými vyznamenaniami:
- 1989 – Národná cena SR (za založenie vedeckého oboru „Termofyzikálne vlastnosti“)
- 1998 – Cena SAV za popularizáciu vedy
- 2002 – Cena ministra školstva Slovenskej republiky za vedu a techniku
- 2006 – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva)
V posledných rokoch bol u nás považovaný za nestora fyziky a pri 80. výročí STU v roku 2017 bol jednou z ústredných postáv osláv ako pedagóg, ktorý na univerzite pôsobil vyše 60 rokov a významne ju pozdvihol. Július Krempaský napísal 30 kníh a učebníc a takmer 80 článkov. Vychoval 27 absolventov štúdia CSc. a PhD.
Svojou vedeckou erudíciou, ale hlavne svojím charakterom bol pre svojich spolupracovníkov skutočne vedúcou osobnosťou. Možno bezosporu povedať, že pre nás mladších bol naším učiteľom nielen vo vede, ale aj v živote.
Česť jeho pamiatke
Kolektív Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva, Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave
Zo správy TASR, ktorú informoval jeho vnuk Daniel Forgáč:
Július Krempaský sa narodil v roku 1931 v Krížovej Vsi. Ovplyvnil budovanie a formovanie vedy a nepriamo aj elektrotechnického priemyslu na Slovensku. Je spoluautorom šiestich patentov, neúnavným propagátorom vedy a jej uplatnenia v živote.
Bol známy aj v oblasti ochrany ľudských práv. V roku 1980 sa stal členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied (SAV) a neskôr tiež členom korešpondentom Československej akadémie vied (ČSAV). Ako prvý na Slovensku začal skúmať polovodiče a pripravil prvú generáciu odborníkov na túto problematiku. Prvenstvo mu patrí aj v oblasti synergetiky. Pre túto disciplínu napísal základnú literatúru a viacero vedeckých článkov, organizoval semináre na túto tému.
Založil vedecký odbor termofyzikálne vlastnosti, aj v tomto odbore napísal viaceré významné vedecké publikácie a články. Rovnako je zakladateľom vedeckého odboru nekryštalické polovodiče a spolupracoval takisto pri zakladaní vedeckého smeru amorfné kovy, ktoré doteraz úspešne reprezentujú Slovensko aj na medzinárodnej úrovni.
V pedagogickej oblasti účinne modernizoval proces výučby fyziky na vysokých technických školách a napísal základnú učebnicu. Napísal tiež základné učebné pomôcky pre „integrované“ vyučovanie prírodovedy na stredných školách.
Absolvoval takmer 250 verejných prednášok na témy výstupov fyziky „za hranice fyziky“, je autorom viac ako 100 monografií, vedeckopopulárnych diel v slovenčine, angličtine, nemčine, desiatok vysokoškolských skrípt. Známa je aj jeho kniha Veda verzus viera.
Za svoju vedeckú činnosť získal ocenenia – Národnú cenu SR za založenie vedeckého odboru termofyzikálne vlastnosti, Cenu SAV za popularizáciu vedy, Cenu ministra školstva SR za vedu a techniku i Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva.
