Zo všetkých rizík, ktorým dnes čelí ľudstvo, je zmena klímy tou najväčšou hrozbou, pred akú sme boli kedy postavení. V priebehu niekoľkých málo desaťročí sme klímu zmenili viac, než sme si mysleli, že je možné. V súčasnosti sa tak nachádzame uprostred najväčšej vlny horúčav zaznamenanej v posledných desaťročiach v rámci najteplejšieho roka v histórii, pričom konečne začíname vnímať rozsah problémov, ktoré stoja pred nami.
Prvých postihnutých predstavujú najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva – suchá a nedostatok potravín už ohrozujú životy miliónov ľudí a následné konflikty ich ohrozujú ešte viac. Z niektorých oblastí sme už spravili neobývateľné územia a počet klimatických utečencov sa bude ďalej len zvyšovať. Už ani privilegovaní ľudia vyspelého západného sveta nie sú viac imúnni, keďže aj k nim sa klimatické hrozby neustále približujú.
Prevažná väčšina uhlíkových a skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do ovzdušia, je dôsledkom našej potreby energie. Táto skutočnosť doviedla nedávno zomrelého prof. Sira Davida MacKaya ku konštatovaniu, že klimatický problém je v podstate energetický problém. Ak je tomu tak, potom je zrejmé, že naše uhlíkové emisie musíme drasticky zredukovať. Je pravdepodobné, že v rámci tohto snaženia bude významnú úlohu zohrávať jadrová energia. Avšak aj napriek naliehavosti tohto problému, existuje len málo tém, ktoré by boli rovnako kontroverznej povahy, ako je jadrová energia – s dlhou históriou odporu voči nej, ktorú nemožno ignorovať.
Prevažná väčšina uhlíkových a skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do ovzdušia, je dôsledkom našej potreby energie.
Obavy z jadrovej energie sú hlboko vryté do myslí ľudí: katastrofa v Černobyle v roku 1986 zostáva aj naďalej nosnou témou príbehov zameraných proti jadru, keď sa prezentuje ako nespochybniteľný príklad toho, ako je jadrová energia vo svojej podstate nebezpečná. Tieto tvrdenia sú tak hlboko zakorenené, že sa všeobecne akceptuje ako skutočnosť, že nehoda v Černobyle zabila tisíce ľudí.
Pravda je však taká, ako sme tu už v minulosti písali, že tieto tvrdenia nekorešpondujú so skutočnosťou, hoci na druhej strane dokážu pretrvávať tvárou v tvár mnohým správam potvrdzujúcim opak. Roky následného vyšetrovania ustálili počet obetí katastrofy na úrovni približne 43 ľudí, keď sa zhubné zdravotné následky nezaznamenali v žiadnej znateľnej miere. Skutočnosť, že táto informácia je pre mnohých prekvapením, naznačuje, aká polarizujúca diskusia tu prebehla o tejto dôležitej téme.
Väčšina z dôvodov, ktoré stoja za týmto faktom, je ideologická.
Greenpeace je len jednou z organizácií, ktorá bola kritizovaná za rozširovanie zavádzajúcich informácií o jadrovej energii, keď tvrdila, že Černobyľu je možné pripísať až 200 000 úmrtí. Toto číslo bolo úplne vyvrátené, ale pochopiteľne aj naďalej zasieva strach do verejného povedomia a prispieva k panike namiesto zdravého rozumu.
Nedávna katastrofa vo Fukušime v roku 2011 sa stala podobným symbolom jadrovej paniky, a to aj napriek skutočnosti, že pri tejto udalosti nikto nezomrel a ani nie je pravdepodobné, že by sa tak stalo v budúcnosti. Strašidlo tejto elektrárne narástlo do takých rozmerov v povedomí verejnosti, že sme zdanlivo zabudli na to, že príčinou roztopenia paliva bola masívna vlna tsunami, ktorá si vyžiadala životy približne 16 000 ľudí, a ku ktorej veľkosti mohla prispieť samotná zmena klímy. Je preto hlbokou iróniou, že následná reflexná reakcia viedla k uzatvoreniu nemeckých jadrových elektrární a k ich nahradeniu vysoko znečisťujúcimi uhoľnými elektrárňami.
Určitý vplyv na túto situáciu má nepochybne aj dedičstvo studenej vojny, v rámci ktorej USA a ZSSR skonštruovali jadrové zbrane nepredstaviteľnej ničiacej sily, namierili ich proti sebe a priblížili celý svet na pokraj jadrového Armagedonu. A naozaj, zoznam udalostí, pri ktorých sme len o vlások unikli jadrovej vojne, poukazuje na to, ako blízko sme boli masovému vyhubeniu. Ide o strašidelné čítanie. Skutočnosť, že prízrak studenej vojny nás aj naďalej straší v diskusiách na túto tému, je úplne pochopiteľná, hoci jadrová energia a jadrové zbrane fungujú na úplne odlišných princípoch.
Avšak jednoduché zmietnutie obáv z jadrovej energie zo stola ako neodôvodnených nie je produktívne a ani čestné. Jadrová energia môže byť tým najúčinnejším a najčistejším zdrojom, aký máme, avšak na druhej strane je zložitá a nie bez komplikácií, ako akýkoľvek iný zdroj energie. Jadrový odpad je len jedným z aspektov – jadrové vedľajšie produkty a starý odpad môžu zostať rádioaktívne po celé stáročia, pričom sa musia starostlivo skladovať a spravovať, aby sa zabránilo akejkoľvek potenciálnej kontaminácii. A hoci je riziko pre ľudské zdravie vo všeobecnosti nízke až neexistujúce, bezpečné skladovanie takýchto materiálov predstavuje náročný technický problém a vyvoláva oprávnené obavy. Tieto výzvy nie sú neprekonateľné, ale nemali by sa ani prehliadať.
Nemali by sme ignorovať ani skutočnosť, že kvôli zložitosti jadrovej energie je potrebné prijímať predbežné opatrenia na zabránenie škodlivým vplyvom v prípade výskytu havárie alebo problému. V rámci predbežného opatrenia po katastrofe v Černobyle bolo zo svojich domovov evakuovaných 115 000 ľudí. Odhliadnuc od psychologickej traumy takéhoto opustenia domova, neustále využívanie príbehu týchto ľudí ako pešiakov v emotívnych prerozprávaniach udalosti vedie k ďalším škodám – v roku 2005 Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že„označovanie postihnutej populácie ako ‚obetí‘ namiesto ‚preživších‘ viedlo k tomu, že títo ľudia vnímajú seba samých ako bezmocných, slabých a bez kontroly nad svojou budúcnosťou. Toto viedlo buď k nadmerne obozretnému právaniu s prehnanými obavami o zdravie alebo k nedbanlivému správaniu.“
Ďalším faktorom, ktorý je potrebné zvažovať, sú náklady. Jadrové elektrárne sú veľmi efektívne a čisté, avšak ich vybudovanie je drahé a náročné, pričom existujú viaceré odlišné technológie ponúkajúce rôzne výhody a nevýhody.
Je preto zrejmé, že naliehavo potrebujeme inteligentnú diskusiu o našej energetickej budúcnosti, aby sme odvrátili to najhoršie spustošenie, ktoré prichádza s klimatickými zmenami. Táto diskusia však často skončí už na prvej prekážke; zástancovia aj protivníci jadrovej energie, medzi ktorými existujú už dávno vytýčené bojové línie, sa pridŕžajú svojich vlastných úsudkov, berú do úvahy len svoju vlastnú stranu sporu a odmietajú kritiku a obavy druhej strany.
Takýto zaslepený prístup môže byť utešujúci, ale v konečnom štádiu škodí našej kolektívnej pohode. Prihliadnuc na chaos klimatických zmien, ktoré už stoja pred našim prahom, ešte nikdy nebolo dôležitejšie robiť informované rozhodnutia o tom, ako najlepšie zásobovať náš svet energiou. Aby mohlo dôjsť k pokroku, obe strany sa musia navzájom rešpektovať a viesť čestný rozhovor o výhodách a rizikách všetkých foriem výroby energie.
Navyše platí, že životne dôležitým je aj prístup k objektívnym informáciám. K nedorozumeniam dochádza často. Tieto potom bránia diskusii. Je smutnou skutočnosťou, že silno vyhranené jednostranné zdroje začali dominovať sféram našich sociálnych médií. Nech už sú akokoľvek lichotivé k našim ideologickým predsudkom, skutočnosť je taká, že len škodia nášmu porozumeniu a kazia produktívnu diskusiu. Nezaujaté informácie sú mimoriadne dôležité – to je aj dôvod, prečo najnovší sprievodca Sense About Science – Pochopenie jadrovej energie (poznámka autora: tomuto sprievodcovi som poskytol spätnú väzbu) je mimoriadne užitočným pomocníkom pri prekonávaní sporov a zmätkov obklopujúcich túto problematiku.
Slovami sprievodcu Sense About Science: „Táto príručka nie je o propagácii jadrovej energie ako cesty k energetike s nízkymi uhlíkovými emisiami. Nepredstavuje široký pohľad na výrobu energie, ktorý by vám pomohol pri rozhodovaní, či sa jadrová energia hodí v danej konkrétnej situácii. Nikto z nás však nechce robiť rozhodnutia založené na zastaralých informáciách. Ide preto skôr o skúmanie toho, čo sa možno zmenilo, a čo možno zmenilo zmýšľanie ľudí.“
Je to chvályhodný cieľ. Táto diskusia nebola ešte nikdy dôležitejšia. Nech už sa rozhodneme pre ktorúkoľvek možnosť, táto musí byť založená na tých najlepších poznatkoch a musí byť vhodná pre naše potreby, či už ide o obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu, alebo o ich kombináciu. Napriek kritickej povahe hrozby, ktorú prináša zmena klímy, táto téma zostáva nedostatočne diskutovaná a ignorovaná, čo je na naše vlastné nebezpečenstvo. Ak chceme zabrániť katastrofe, musíme viesť čestnú a informovanú diskusiu o tom, ako napájať energiou náš svet a chrániť naše životné prostredie – skôr, než bude neskoro.
David Robert Grimes
Autor je fyzik, venuje sa výskumu rakoviny na Oxfordskej univerzite. Píše pravidelne pre Irish Times i na svoj blog. V roku 2014 získal Cenu Johna Maddoxa za odvahu propagovať vedu a fakty v záujme verejnosti, napriek ťažkostiam a odporu.
Originálny príspevok vyšiel na stránke The Guardian 28. júna 2017
