Podľa Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie, vyrobila v roku 2019 flotila 106 jadrových reaktorov v komerčnej prevádzke v 13 krajinách EÚ 765, 37 TWh elektriny, čo je asi 26 % z celkovej výroby elektriny. Údaje, ktoré nezahŕňajú Spojené kráľovstvo ani Švajčiarsko, ukazujú, že jadrová energia zostala najväčším zdrojom nízkouhlíkovej elektriny v EÚ podľa typu paliva. Ďalej nasledovala vodná a po nej veterná energia.
Eurostat uvádza v roku 2019 celkový podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie v EÚ 968,8 TWh, čo predstavuje 32,9 %, nasledovali jadrové elektrárne s 25,9 %, uhoľné elektrárne s 20,2 % a plynové elektrárne so 17,8 %. Nižší podiel bol zaznamenaný v prípade ropy 1,9 % a neobnoviteľného odpadu 0,7 %.
Jadru „vládnu“ Francúzi
Najväčším výrobcom jadrovej energie v Európskej únii v roku 2019 bolo Francúzsko s 399 TWh, čo je asi 52,1 % z celkovej výroby EÚ. Francúzsko má 56 komerčných reaktorov. Ide o najvyššie číslo v celej Európe. Po ňom s výrobou z jadra nasledovalo Nemecko so 75,1 TWh (9,8 %), Švédsko 66,1 TWh (8,6 %) a Španielsko s 58,3 TWh (7,6 %). Tieto štyri krajiny spolu vyrobili viac ako trištvrtinu z celkového množstva elektriny vygenerovanej v jadrových zariadeniach v EÚ, uviedol Eurostat.
Od roku 2006 sa celková hrubá výroba elektriny v jadrových elektrárňach v EÚ znížila o 16,3 %, najmä v dôsledku odstavenia jadrových reaktorov v Nemecku. To predstavuje priemerný pokles o 1,25 % ročne.
Aký bude ďalší trend?
Eurostat uviedol, že v rokoch 1990 až 2019 možno rozlíšiť dva trendy. Od roku 1990 do roku 2004 sa celkové množstvo elektriny vyrobenej v jadrových zariadeniach v únii zvýšilo o 26,9 % a v roku 2004 dosiahlo vrchol 928,4 TWh. Bolo to najmä v dôsledku zvýšenia počtu prevádzkovaných reaktorov. V rokoch 2004 až 2006 sa celková výroba stabilizovala a v rokoch 2006 až 2019 poklesla o 16,3 %, najmä kvôli vyše polovičnému poklesu nemeckej jadrovej výroby.
V roku 2019 malo 13 štátov z 27 krajín Európskej únie funkčné jadrové reaktory, a to Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko. Od roku 2006 šesť krajín zvýšilo výrobu elektriny v jadrových elektrárňach.
Rumunsko, kde prvá komerčná jadrová elektráreň Cernavoda začala prevádzku v roku 1996, zaznamenalo zvýšenie výroby o 100 %, keď v roku 2007 začal pracovať druhý blok. V Maďarsku v Pakši sa výroba elektriny zvýšila o 21 % a napríklad v Českej republike o 16,1 %. Naopak Litva odstavila v roku 2009 druhý blok elektrárne Ignalina, čím znížila svoj jadrový výkon na nulu. Najvyšší pokles však zaznamenalo Nemecko, a to až o 55 %.
Podľa stratégie má mať Európska únia do roku 2050 jadrovú výrobnú kapacitu 103 GW, čo predstavuje mierny pokles zo súčasných 117 GW. Vo výstavbe sú ďalšie reaktory napríklad vo Francúzsku, Fínsku či u nás Slovensku. Dva bloky sa stavajú aj v Hinkley Point C v Spojenom kráľovstve.
