Návrh EK o podpore ekonomických aktivít niektorých energetických sektorov je možné pripomienkovať do 12.1.2022, avšak na jeho zásadné zmeny, resp. odmietnutie bude potrebný spoločný postup 20 štátov, resp. 65% obyvateľov Európskej únie. Komisia má v pláne prijať tento delegovaný akt do konca januára 2022. Potom plán postúpi na kontrolu Európskemu parlamentu a národným vládam v Rade EÚ.
V Berlíne Zelení, ktorí sa pripojili k novej nemeckej vládnej koalícii po septembrových voľbách, kritizovali regulačný plán, pretože poškodzuje dôveryhodnosť knihy zelených pravidiel EÚ, známej ako taxonómia a hrozí odklonom investícií od obnoviteľných zdrojov. Krajina postupne vyraďuje jadrovú energiu a chce do konca roka zatvoriť všetky svoje jadrové elektrárne.
V návrhu, ktorý EK poslala na konzultácie členským štátom, chce komisia dať dočasnú zelenú značku projektom v oblasti plynu, ktoré nahrádzajú uhlie a nevypúšťajú viac ako 270 gramov ekvivalentu oxidu uhličitého na kilowatthodinu. Tieto zariadenia by museli získať stavebné povolenia do roku 2031 a mať plán prechodu na obnoviteľné alebo nízkouhlíkové plyny do roku 2036.
Podľa návrhu by jadrová energia mohla byť klasifikovaná ako udržateľná, pokiaľ nové elektrárne, ktorým boli do roku 2045 udelené stavebné povolenia, spĺňajú súbor kritérií, aby sa predišlo značnému poškodeniu životného prostredia a vodných zdrojov.
Investori na celom svete pozorne sledujú taxonómiu EÚ ako nástroj na usmernenie súkromného financovania pri ambicióznom prechode regiónu na klimatickú neutralitu. Úlohou je zabezpečiť, aby rozhodnutie o tom, ako zaobchádzať s jadrovou energiou a plynom, získalo politickú podporu v 27-člennom bloku a zároveň sa vyhnúť riziku „greenwashingu“ alebo zveličovania významu znižovania emisií.
Komisia uviedla, že plyn a jadrová energia by mohli „uľahčiť prechod k budúcnosti založenej prevažne na obnoviteľných zdrojoch“. Európa chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do polovice storočia v rámci Zelenej dohody, rozsiahlej revízie, ktorej cieľom je urýchliť znižovanie znečistenia pri výrobe energie, doprave a iných priemyselných odvetviach. Udelenie dočasnej zelenej značky niektorým plynárenským projektom by mohlo uľahčiť investície do čistenia vykurovacích systémov na báze uhlia v krajinách ako Poľsko. To je argument často uvádzaný východoeurópskymi politikmi.
Francúzsko a Česká republika už jasne deklarovali, že sa chcú spoliehať na reaktory v čistom režime a toto rozhodnutie vítajú.
Z môjho pohľadu (dlhoročného jadrového energetika) má tento dokument niekoľko úskalí:
- Vylúčená je ťažba a spracovanie uránovej rudy, čo síce narúša palivový cyklus, ale vzhľadom na skutočnosť, že spracovaná ruda vo forme “žltého koláča” je na svetových trhoch dostupná a EU už desaťročia je minimálnym producentom, je táto skutočnosť nepodstatná.
- Nie je jasné čo sa myslí pod pojmom “accident tolerant fuel”, ktoré má byť používané v reaktoroch GenIII, ale aj v GenII po predĺžení ich životnosti (LTO). V tomto prípade to považujem za málo reálne, ak by tieto reaktory boli limitované schválenými projektami do roku 2045 pre GenIII a do roku 2040 pre LTO.
- GenIV reaktory potrebujú ešte roky intenzívneho vývoja a miliardové investície. Ich reálne priemyselné využitie pred 2045 je ťažko predstaviteľné.
- Aj keď bude tento návrh prijatý, Európsky parlament bude mať 4+2 mesiace na jeho definitívne schválenie alebo odmietnutie. Zmeny alebo dodatky však už nie sú možné.
- Pre jadro nie je jednoznačne definovaný tzv. “Transient period” (čl. 10.2). Malo by byť akceptovateľné do času, kedy nebude nahradené technologicky a ekonomicky výhodnejšími alternatívami. Predstava, že jadro bude nejakým prechodným riešením, kým nebudeme v Európe využívať obnoviteľné zdroje na 100% je chybná. Mnohé krajiny tento potenciál jednoducho nemajú. Či si snáď niekto predstavuje, že nám nariadia z 20%, 50%, 80% kupovať elektrinu zo zahraničia? Bola by to totálna strata energetickej bezpečnosti, ale aj akejkoľvek hospodárskej suverenity jednotlivých štátov.
- Podpora bola vyslovená aj pre predlžovanie životnosti JE (LTO), pre nové generácie jadrových zariadení (GenIV, SMR) najlepšie s uzatvoreným palivovým cyklom a minimalizáciou rádioaktívnych odpadov (ako vystrihnuté pre uvažovaný vysokoteplotný rýchly reaktor ALLEGRO). Kombinované využitie výroby elektriny s inými benefitmi (priemyselné teplo, výroba vodíka, odsoľovanie vody, …) sú súčasťou tzv. moderných jadrových technológií.
- Výstavba hlbinných úložísk v Európe má podporu, avšak ich prevádzka už po roku 2050 sa zdá veľmi optimistická.
5.1.2022
Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.
Predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti
Draft posudzovaného dukumentu v pdf.
