Ustojí Belgicko odklon od jadra? „Nemecká cesta“ stavia krajinu pred viaceré výzvy

Zdá sa, že k ďalšiemu predĺženiu životnosti belgických jadrových elektrární už skutočne nedôjde. Podľa očakávaní by sa krajina mala vybrať v šľapajách nemeckých susedov a do roku 2025 odstaví obe svoje jadrové elektrárne.

0
143
Jadrová elektráreň
Francúzsko, najväčšia jadrová veľmoc v Európe, má ambiciózne plány na výstavbu nových blokov.

Zhruba polovicu elektriny v Belgicku dnes zabezpečuje sedem jadrových reaktorov s celkovým inštalovaným výkonom zhruba 3 GW. Vláda ešte v roku 2003 rozhodla o postupnom vyraďovaní atómových elektrární s kompletným ukončením prevádzky v roku 2025. Rozhodnutie bolo potvrdené v marci 2018.

Na základe panovania nejasností o tom, akým spôsobom sa bude výroba z jadra do piatich rokov nahrádzať, nádej na predĺženie prevádzky atómových elektrární tu stále bola. Tá by sa však na základe dohody belgickej vlády mala definitívne rozplynúť, i keď si vedenie štátu necháva aj naďalej zadné vrátka otvorené. Obava z tohto, že by skutočne došlo k nedostatku výkonu, t.j. k ohrozeniu stability belgickej prenosovej sústavy, totiž stále pretrváva.

V takom prípade by reaktory mohli pokračovať vo svojej prevádzke. Neplatí to však už pre dva reaktory Doel 3 a Tihange 2, na ktorých už začali prebiehať prípravy na ukončenie ich prevádzky. Doel 3 má byť odstavený v októbri 2022 a Tihange 2 vo februári 2023.

Spoločnosť Engie Electrabel, ktorá prevádzkuje elektrárne v krajine, by rada nechala reaktory Doel 4 a Tihange 3 v prevádzke ďalších 20 rokov. V prvej polovici roku podrobila bloky Tihange 1 a Doel 1 a 2 rozsiahlym generálnych opravám, ktoré umožnia ich prevádzku aspoň počas nasledovných päť rokov.

Labutia pieseň pre jadro?

Ak by sa Belgicko predsa len rozhodlo prevádzkovať elektrárne po roku 2025, mohlo by čeliť viacerým problémom. Do tohto obdobia by museli splniť všetky prísne bezpečnostné opatrenia zavedené po havárii v jadrovej elektrárni Fukushima. Pre spoločnosť je teda najväčším problémom čas. Implementácia opatrení by mohla zabrať niekoľko rokov, a tak pokiaľ povolenie na prevádzku po roku 2025 nebude do tohto dátumu vydané, odborníci s ich s najväčšou pravdepodobnosťou nestihnú zaviesť. Objednávka paliva či komponentov si žiada svoj čas, ktorým už krajina nemusí disponovať.

A čo ďalej?

Nakoľko majú jadrové elektrárne v krajine silnú výrobnú silu, ich výkon bude treba po ich odstavení nutné nahradiť z iných zdrojov. Ak nechcú elektrinu dovážať podobne ako Nemci, okrem obnoviteľných zdrojov sa uvažuje aj nad výstavbou nových elektrární na plyn. Podľa belgických médií chce jednu takúto stavbu zabezpečiť chemická spoločnosť Tessenderlo. Elektráreň s výkonom 900 MW má nahradiť doteraz využívané jadro. Nakoľko ide o skutočne krátky časový horizont, už veľmi skoro zistíme, kam Belgicko ich protijadrové kroky povedú…