Vedci varujú pred vysokou spotrebou energie systémov umelej inteligencie, zatiaľ čo technologickí giganti ako Microsoft a Google zaznamenávajú výrazný nárast emisií. Aj napriek tomu dnes nie je úplne jasné, koľko emisií umelá inteligencia v budúcnosti vytvorí a prípadne ušetrí.
Umelá inteligencia (AI) zaznamenala v tomto roku obrovský rozmach, ktorý podporili masívne investície do tejto technológie. Po počiatočnej eufórii sa začínajú riešiť aj celkové vplyvy tejto technológie na rôzne aspekty hospodárstva a spoločnosti. Jedným z nich je otázka, koľko energie v budúcnosti skutočne spotrebuje a odkiaľ bude táto energia pochádzať.
Nedávna štúdia výskumníkov z Cornellovej univerzity zistila, že generatívne systémy umelej inteligencie, ako je Chat GPT, spotrebujú až 33-krát viac energie ako počítače so softvérom pre konkrétne úlohy. Každý webový dotaz založený na AI potom spotrebuje približne 10-krát viac energie ako štandardné vyhľadávanie. Potrebná energia sa už odráža v masívnych investíciách do dátových centier po celom svete.
Pri takejto spotrebe väčšina analýz predpovedá, že globálny sektor umelej inteligencie bude do roku 2030 zodpovedný za 2 až 4 % celosvetovej spotreby elektrickej energie. Len v Spojených štátoch by dátové centrá mohli do roku 2030 spotrebovať 9 % elektrickej energie. To je dvojnásobok ich súčasnej úrovne.
„Služby využívajúce umelú inteligenciu zahŕňajú podstatne viac výpočtového výkonu, a teda aj elektrickej energie, ako štandardné online aktivity, čo viedlo k viacerým varovaniam o vplyve tejto technológie na životné prostredie,“ uviedla nedávno BBC.
S vývojom klimatickej politiky a úsilím o zmiernenie globálneho otepľovania sa čoraz častejšie objavuje otázka, odkiaľ sa bude čerpať nová potrebná elektrická energia. Jedna strana zdôrazňuje stále rastúcu silu obnoviteľných zdrojov energie. Odporcovia však oprávnene tvrdia, že bez plynových, jadrových a uhoľných zdrojov, ktoré dodávajú do siete stabilnú a predvídateľnú energiu, to nepôjde.
Spotreba energie je jedna vec, ale čo emisie?
V tejto téme automaticky naskakuje aj druhá otázka: koľko z potrebnej elektrickej energie vyprodukuje emisií? Pri pohľade na najnovšie čísla v technologickom sektore sa zdá, že pomerne veľa. Spoločnosť Microsoft, ktorá investovala do výroby umelej inteligencie a umiestnila ju do centra svojej ponuky produktov, nedávno oznámila, že jej emisie CO2 sa od roku 2020 zvýšili o takmer 30 %. Je to spôsobené najmä rozširovaním dátových centier. V prípade ďalšieho technologického giganta, spoločnosti Google, boli emisie skleníkových plynov v roku 2023 takmer o 50 % vyššie ako v roku 2019. Rovnako ako v prípade spoločnosti Microsoft za tým stoja dátové centrá.
Treba však dodať, že spotreba energie umelej inteligencie v súčasnosti predstavuje len zlomok spotreby energie v technologickom sektore. Podľa analýzy citovanej na Svetovom ekonomickom fóre sa odhaduje, že technologický sektor je zodpovedný za približne 2 až 3 % celkových globálnych emisií. Je teda ďaleko za energetickým alebo dopravným sektorom.
To sa však môže v budúcnosti rýchlo zmeniť, ak budú dátové centrá naďalej zvyšovať dopyt po elektrickej energii. Okrem toho analýza poukazuje na ďalšiu skutočnosť – technologické firmy sú závislé od dodávateľských reťazcov v krajinách závislých od fosílnych palív. Ich celkový vplyv na globálne emisie bude preto pravdepodobne oveľa väčší.
Na aké inovácie sa môžeme tešiť?
Na prvý pohľad sa zdá, že takýto vývoj stavia umelú inteligenciu do rozporu s udržateľnosťou a bojom proti klimatickým zmenám. V skutočnosti to tak môže byť. Prínosy umelej inteligencie totiž nemusia byť okamžite zrejmé. Koniec koncov, pochybnosti o budúcich prínosoch AI vyjadrili v nedávnej analýze analytici Goldman Sachs.
Inovácie však dnes nemožno zanedbávať, pretože očakávané aplikácie v energetike sú skutočne rozsiahle. Využitie umelej inteligencie môže viesť k efektívnejším riešeniam, napríklad v oblasti stabilizácie siete alebo spoločného využívania elektrickej energie, teda v oblastiach, ktoré priamo podporujú rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a decentralizáciu. Ide o oblasti, do ktorých dnes výrazne investujú nielen nadnárodné energetické korporácie, ale aj čoraz viac startupov.
Zoznam oblastí, v ktorých môže umelá inteligencia nepriamo ušetriť produkciu emisií, poskytol americký Forbes. Podľa autorov má rozvoj umelej inteligencie potenciál prispieť k výraznému zníženiu emisií napríklad vo finančnom sektore alebo v ťažkom priemysle, čím čiastočne kompenzuje svoj celkový vplyv na priame a nepriame emisie. Na podrobnejšiu odpoveď, či masívny rozvoj umelej inteligencie prispeje k zníženiu emisií, si však budeme musieť pravdepodobne ešte nejaký čas počkať.
