Ľudia sa hrozia toho, že sú neustále vystavení radiácii, či už zo vzdialených jadrových nehôd alebo mobilných prístrojov, ktoré si túlia k svojim hlavám. Všeobecne povedané, mýlia sa. Povedzme si niekoľko slov o najrádioaktívnejších objektoch vo svete okolo nás a pravdu o tom, ktoré z nich spôsobujú zdravotné problémy.
Čo sa myslí pod pojmom „radiácia“?
Radiácia je len fajnové označenie pre energiu vyžarujúcu zo svojho zdroja vo vlnách. Zahŕňa elektromagnetickú radiáciu, ako rádiové vlny, mikrovlny, viditeľné svetlo a röntgenové žiarenie, ale aj určité prvky, ktoré v priebehu času prechádzajú prirodzeným rozpadom a pritom produkujú vysoko energetické žiarenie vo forme alfa častíc, beta častíc a voľných neutrónov.
Radiácia je len fajnové označenie pre energiu vyžarujúcu zo svojho zdroja vo vlnách.
Keď sa snažíme určiť, či je zdroj radiácie nebezpečný pre ľudí, skúmame dva faktory: silu elektromagnetického poľa obklopujúceho objekt (tzn. koľko žiarenia produkuje) a energetickú hladinu radiačných vĺn, ktorá sa viaže na ich frekvenciu (vyššia frekvencia, viac energie). Biologické tkanivá a DNA môže priamo poškodiť ionizujúce žiarenie. Sú to vysokoenergetické elektromagnetické vlny – gama lúče, a vyššia časť UV spektra – a energetické častice produkované rádioaktívnym rozpadom.
Keď ľudia po prvýkrát objavili, že niektoré formy radiácie sú škodlivé, potrebovali jednotky, ktorými by mohli stanoviť nakoľko škodlivé dané žiarenie je. Na scénu vstupuje sievert (Sv), jednotka, ktorá vyjadruje relatívne biologické účinky rôznych foriem ionizujúcej radiácie. Jeden sievert sa z tohto pohľadu rovná 5,5% šanci možného vzniku rakoviny. Osem sievertov vás rovno zabije.
Z tejto perspektívy sa teraz pozrime nie niektoré zdroje radiácie, s ktorými sa stretávame v bežnom živote.
Hitparáda zdrojov žiarenia
1. Banány
Všetko, čo má určitú teplotu, vyžaruje energiu. Banány nie sú žiadnou výnimkou. Ale na druhej strane, sú celkom zanedbateľným zdrojom biologicky účinnej radiácie. Ekvivalentná dávka žiarenia banánu (áno, vedci to naozaj preskúmali) predstavuje približne 0,1 microsievertov (µSv), alebo 0,0000001 sievertu. Pozor na banány, idú po vás!
2. Bezpečnostné brány na letiskách
Prístroje, čo vás odhora dolu presvietia, či nemáte pri sebe kontraband (zvyčajne zabudnuté mince vo vrecku, alebo náušnice), sú tiež zdrojom malých dávok röntgenového žiarenia – o sile v rozsahu 0,015 a 0,88 μSv. Ak sa naň pozrieme z globálnej perspektívy, letecká doprava môže vystaviť pasažierov každú minútu celkovej kozmickej radiácii o sile 0,04 µSv. Inými slovami, aby ste dostali rovnakú dávku žiarenia ako na RTG hrudníka v nemocnici, museli by ste cez bezpečnostné brány prejsť 1000 až 2000-krát. Je jasné, že si s tým nemusíte robiť starosti.
3. RTG hrudníka
A keď už sme to spomenuli, pri bežnom RTG hrudníka dostanete dávku žiarenia asi 20 µSv. Asi tak.
4. CRT monitory
Po zapnutí váš monitor vydáva elektromagnetické žiarenie a, prirodzene, časť z neho sa na vás nalepí, keď sa celé dni slníte v žiare jeho obrazovky. Ale len malý zlomok z tohto žiarenia je naozaj škodlivý, a platí to len vtedy, ak používate CRT monitor. (LCD a plazmové monitory nevyžarujú žiadne röntgenové žiarenie.) Ak ešte stále používate žiarivky, podľa americkej Agentúry na ochranu životného prostredia ročne absorbujete asi 10 µSv radiácie. A ak máte k tomu ešte starý CRT monitor, pripočítajte ďalší 1µSv.
5. Voda
Voda, tekutina nevyhnutná pre život, obsahuje stopové množstvá rádioaktívneho materiálu. Najvýznamnejším zdrojom žiarenia vo vode je trícium, prirodzene sa vyskytujúca rádioaktívna forma vodíka, ktorá je produktom zrážok kozmických lúčov s molekulami v atmosfére.
Ale trícium zvyčajne nie je problematické: v priemere ročne absorbujeme približne 50 µSv radiácie z trícia v pitnej vode.
6. Betón
Betón je hneď po vode druhým najpoužívanejším materiálom na Zemi, ale pokiaľ ide o žiarenie, ktoré vydáva, je ešte zanedbateľnejší ako voda. V priemere ľudia každoročne absorbujú zo svojich chodníkov, ciest a základov budov žiarenie v hodnote asi 30 µSv.
7. Všadeprítomná vesmírna radiácia
Vesmír samotný preteká energiou. Vesmírna radiácia je všadeprítomná, sú to stopy veľkého tresku, ktoré stvorili náš vesmír. Tu, na Zemi, nás chráni pred jej hlavným náporom naša atmosféra. Napriek tomu určité malé množstvo žiarenia dokáže preniknúť aj do nášho sveta a našich tiel. Na úrovni mora predstavuje ročná dávka žiarenia asi 0,3 mSv – teda asi 10 návštev RTG.
8. Naše vlastné telo
Áno, aj naše vlastné telo produkuje biologicky účinnú radiáciu! Väčšinou ide o rozpad atómov rádioaktívneho draslíka (tie prekliate banány) so štipkou atómov uhlíka 14. Priemerné ľudské telo obsahuje asi 30 mg draslíka-40, ktorý pri rozpade produkuje rádioaktívne beta častice. V dôsledku toho každý z nás do sveta vyžaruje ročne asi 0,39 mSv. Dobrá práca!
9. Zem
Zemeguľa je sama o sebe rádioaktívna vďaka pomalému rozpadu izotopov uránu a tória v zemskej kôre a plášti. Prirodzená rádioaktivita našej planéty vlastne tvorí až okolo 50% celkového tepla, ktoré planéta vydáva.A my pozemšťania sa musíme zmieriť s tým, že každoročne takto absorbujeme žiarenie 0,48 mSv.
10. Návšteva Černobyľu
Ak nie ste environmentálnym rádiológom, asi by ste sa nemali túlať v okolí najväčšej jadrovej katastrofy v dejinách ľudstva. Ale povedzme, že vás to tam ťahá. Môžete dostať takú strednú dávku radiácie – v rozpätí 1,7 až 192 mSv ročne. Možno bude lepšie, ak to nebudete zisťovať na vlastnej koži!
11. Jadrové reaktory – keď všetko funguje
S výnimkou katastrofických scenárov, bezpečnostné protokoly zaručujú riadne uloženie paliva v jadrových reaktoroch. Ročný limit pre radiačného pracovníka v USA je stanovený na 50 mSv. 
12. Vonkajší vesmír
Asi všetci vieme, že vesmír nie je prostredie priateľsky naklonené človeku. Za hranicami vonkajšej ochrannej ozónovej vrstvy Zeme sú hladiny radiácie až stonásobne vyššie. Šesťmesačný pobyt na Medzinárodnej vesmírnej stanici v sebe zahŕňa približne 80 mSv radiácie navyše, šesťmesačná cesta na Mars by znamenala teoreticky ďalších 250 mSv (podľa výpočtov Curiosity rover NASA počas jeho cesty dlhej 364 miliónov km). Pôsobenie radiácie na astronautov je jedným z najväčších zdravotných rizík dlhodobých vesmírnych misií.
13. Cigarety
Ak ste posledných šesťdesiat rokov neprežili niekde v jaskyni, určite viete, že fajčenie cigariet spôsobuje rakovinu. Sčasti má na tom podiel aj skutočnosť, že cigarety sú naozaj rádioaktívne! Výskumní pracovníci odhadujú, že v dôsledku ukladania olova v pľúcach fajčiar absorbuje ročnú dávku žiarenia v hodnote až 160 mSv. Približne rovnakú dávku ako dostane Scott Kelly počas ročného pobytu vo vesmíre. V praxi tieto údaje závisia od toho, či ste seriózny fajčiar alebo len fajčiar-amatér. Ale aj tak by som si radšej vybral pobyt vo vesmíre, než každodenný oblak dymu.
A čo mobilné telefóny, wifi a bluetooth?
Asi ste si všimli, že som doteraz nespomenul niekoľko notoricky známych zariadení – WiFi routre, mobily a bluetooth slúchadlá. Zistilo sa, že tieto zariadenia nevydávajú vôbec žiadne biologicky škodlivé žiarenie. Namiesto toho emitujú nižšiu energiu, neionizujúce formy radiácie, ktoré priamo nepoškodzujú ľudské tkanivá.
Nie je to len nejaká čudná zhoda okolností: naše telekomunikačné systémy používajú nižšie energetické formy radiácie presne z toho dôvodu, že sa tieto formy radiácie považujú za neškodné pre živé organizmy. Svetová zdravotnícka organizácia vysvetľuje:
Mobilné telefóny komunikujú prostredníctvom rádiových vĺn cez sieť pevných antén nazývaných základné stanice. Rádiofrekvenčné vlny sú elektromagnetické polia a na rozdiel od ionizujúcej radiácie ako RTG lúče alebo gamma lúče, nie sú schopné rozbíjať v ľudskom tele chemické väzby ani spôsobiť ionizáciu.
Ha. Napriek tomu boli obavy verejnosti zo zdravotných rizík spojených s používaním telefónov podnetom k vzniku stoviek vedeckých štúdií. A čo dobrí vedci zistili? No, v podstate nič.
Za posledných dvadsať rokov vznikol veľký počet štúdií, ktoré zisťovali, či používanie mobilných telefónov prináša potenciálne riziká. Dodnes sa nepodarilo zistiť žiadne negatívne dopady na zdravie, ktoré by sa dali pripísať používaniu telefónov.
Mobilné telefóny fungujú na rádiových frekvenciách medzi 450 MHz a 2,7 GHz. Hlavným rizikom spojeným s ich používaním, je podľa WHO teplo. Ale maximálny výkon našich mobilov sa zvyčajne pohybuje v rozpätí 0,1 až 2W, čo je rovnaký výkon, aký majú úsporné LED žiarovky. Ak by ste sa naozaj, ale naozaj, snažili, možno by sa vám podarilo spôsobiť si prehriatym telefónom popáleninu prvého stupňa.
Bezdrôtové siete tiež plnia vzdušné cesty žiarením. Napríklad WLAN vysiela žiarenie v piatich rádiofrekvenčných pásmach: 2.4 GHz, 3.6 GHz, 4.9 GHz, 5 GHz a 5.9 GHz. Ale ohrozuje to nejakým spôsobom naše zdravie? Opäť, veľmi pravdepodobne, nie. Len ak by vám vrásky spôsobovala o niečo vyššia teplota.
Dodnes sa vedcom podarilo odhaliť jediný vplyv na zdravie človeka spôsobovaný RF poľom, ktorým je zvýšenie telesnej teploty (> 1 °C). Dochádza k nemu len v prípadoch, kedy bol organizmus vystavený vysoko intenzívnemu žiareniu využívanému výhradne v priemyselných zariadeniach, napr. v RF vykurovacích zariadeniach. Základne a bezdrôtové siete vydávajú také slabé RF žiarenie, že spôsobené zvýšenie teploty je úplne zanedbateľné a nemá žiadny vplyv na ľudské zdravie.
Posledných 15 rokov vzniklo množstvo štúdií, ktoré sa zaoberali potenciálnym vzťahom medzi RF vysielačmi a rakovinou. Neposkytli žiadne dôkazy o tom, že by pôsobenie RF žiarenia z vysielačov zvyšovalo riziko ochorenia na rakovinu. A podobne, ani dlhodobé štúdie zvierat nevyslovujú záver, že by existovalo zvýšené riziko ochorenia na rakovinu v dôsledku pôsobenia RF žiarenia. Dokonca ani vtedy, ak je žiarenie omnoho intenzívnejšie, než to, ktoré vydávajú základne a bezdrôtové siete.
Ale … Svetová zdravotnícka organizácia konštatovala, že nemôžeme úplne vylúčiť riziko určitých dlhodobých účinkov mobilných telefónov na ľudské zdravie, pretože tieto zariadenia sa vo väčšej miere rozšírili len nedávno, v 90. rokoch.
Napriek tomu, že doteraz nebolo zistené zvýšené riziko mozgových nádorov, stále častejšie používanie mobilných telefónov a nedostatočné údaje o ich využívaní počas obdobia dlhšieho ako 15 rokov oprávňujú k ďalšiemu výskumu používania mobilných telefónov z hľadiska rizika ochorenia na rakovinu. Najmä kvôli stále sa zvyšujúcej popularite mobilných telefónov medzi mladšími ľuďmi a potenciálne celoživotnému vystaveniu ich pôsobeniu WHO podporuje ďalší výskum v tejto oblasti. V súčasnosti prebieha niekoľko štúdií, ktoré sa venujú skúmaniu potenciálnych účinkov na zdravie detí a dospievajúcich.
A kým budete po zvyšok života čakať na výsledky týchto štúdií, nemali by ste zabúdať na to, že sila telekomunikačných zariadení (a tým aj intenzita RF žiarenia) so zvyšujúcou sa vzdialenosťou výrazne klesá. Ak máte obavy z dávky nízkoenergetického žiarenia navyše, môžete používať náhlavné sety alebo si postaviť router do najvzdialenejšieho rohu v dome. Ale vážne. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že tieto „opatrenia“ sú asi také užitočné, ako keby ste sa natierali opaľovacím krémom v pivnici.
A potom, ak schováte svoj diabolský router do skrine, utrpí tým sila signálu. A vy budete musieť tráviť viac času obnovovaním Facebooku a absorbujete ďalšie nano-sieverty žiarenia z obrazovky svojho počítača.
Osobne ma viac znepokojujú tie banány.
