Tento článok vyšiel v tlačenej verzii denníka The Wall Street Journal, je zverejnený aj na jeho webe.
Zdá sa, že politika sa stala nepriateľom kritického myslenia, a nikde to nie je zjavnejšie ako pri klimatických zmenách. Politici šíria apokalypsu a požadujú, aby Američania akceptovali prudký nárast cien benzínu a vykurovania domácností, výpadky elektrickej energie, nekonečné dotácie pre nehospodárne vozidlá a výrobu energie a tak ďalej a tak ďalej.
Zbožné želania a chybné predpoklady sú na dennom poriadku. Klimatické modely predpokladajú, že ľudia sa nedokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam a namiesto toho umožnia, aby povodne stúpali bez obmedzenia, lesné požiare horeli a poľnohospodárske podniky krachovali. Príspevok USA ku globálnym emisiám skleníkových plynov je značný, ale klesá. Do roku 2025 by mohol byť o 14 % až 18 % nižší ako v roku 2005. Spojené štáty by nemali zvyšku sveta predvádzať sebazničujúce predstavenie.
Klimatickí aktivisti buď z ideologických dôvodov, alebo kvôli zisku podporujú veterné a solárne riešenia napriek obrovskej uhlíkovej stope pri ich budovaní, ich prerušovanej výrobe energie a monštruóznym nákladom a znečisteniu, ktoré si vyžaduje výroba a likvidácia batérií pre ekologické zálohy. Najväčším hriechom je však démonizácia jadrovej energie vrátane odstavenia existujúcich jadrových elektrární, ktoré sú ešte prevádzkyschopné. Okrem toho sa ignoruje významný pokrok v konštrukcii jadrových elektrární, ktorý zvýšil účinnosť a bezpečnosť.
Jacopo Buongiorno, profesor jadrového inžinierstva na Massachusettskom technologickom inštitúte, vypočítal, že počas životného cyklu elektrární, ktorý zahŕňa výstavbu, ťažbu, dopravu, prevádzku, vyraďovanie z prevádzky a likvidáciu odpadu, sú emisie skleníkových plynov v prípade jadrovej energie 700-krát menšie ako v prípade uhlia, 400-krát menšie ako plynu a 400-krát menšie ako emisie v prípade slnečnej energie. Jadrová energia si tiež vyžaduje iba dvetisícinu pôdy v porovnaní s veternou energiou a približne 400-krát menej pôdy v porovnaní so slnečnou energiou. Pri danom výkone je množstvo surovín použitých na výstavbu jadrovej elektrárne len malým zlomkom ekvivalentnej solárnej alebo veternej farmy. Aj keď je likvidácia jadrového odpadu zjavne náročnejšia, jeho objem je 10 000-krát menší než solárny a 500-krát menší než odpad z veterných elektrární. To zahŕňa aj opustenú infraštruktúru a všetky toxické látky, ktoré končia na skládkach. Pri celoživotnom využívaní jadrovej energie jedným človekom vznikne približne pol unce (14,2 gramu) odpadu.
Dokonca aj pri započítaní černobyľskej katastrofy je úmrtnosť ľudí z uhlia 2 000 až 3 000-krát vyššia ako pri jadrovej energii, ropa si vyžiada 400-krát viac životov než jadro.
Hoci federálna vláda má tendenciu brániť jadrovej energii, mnohé jadrové technológie sa skúmajú a financujú zo súkromného kapitálu vrátane soľných reaktorov, reaktorov s tekutými kovmi, malých modulárnych reaktorov, mikroreaktorov a mnohých ďalších. V USA prebieha viac ako 70 vývojových projektov, pričom mnohé z nich sú zamerané na vytvorenie montážnych liniek na zjednodušenie a štandardizáciu testovania, udeľovania licencií a inštalácií. Jedným z atraktívnych prístupov je nahradiť veľké zariadenia mnohými menšími, ale bezpečnejšími, lacnejšími a ľahšie ovládateľnými zariadeniami. Desaťročný plánovací a realizačný cyklus veľkej jadrovej elektrárne v hodnote 10 miliárd dolárov (cca 8,7 mld eur) sa môže skrátiť na polovicu pomocou malého modulárneho reaktora a na ďalšiu polovicu pomocou mikroreaktora.
Ak by sme dokázali prekonať negatívnu propagandu o jadrovom priemysle, mohli by sme malé jadrové reaktory nasadiť už dnes. Mikroreaktory by mohli vyrábať 1 až 20 megawattov energie (čo by stačilo na zásobovanie 500 až 20 000 domácností elektrickou energiou), pričom by bolo potrebné dopĺňať palivo len raz za päť až desať rokov. Sú chladené vzduchom, dajú sa rýchlo odstaviť bez rizika úniku rádioaktívnych látok a zaberajú malý priestor.
Ak sa nám podarí prekonať politické prekážky, mikroreaktory môžu byť využívané rôzne, napr. v nabíjacích staniciach pre elektrické vozidlá či ako pohon veľkých komerčných lodí. Mohli by tiež poháňať dátové centrá, veľké továrne, odsoľovacie zariadenia a ďalšie. Výroba tepla je nevyhnutná pre mnohé výrobné procesy a mikroreaktory ju môžu zabezpečiť priamo bez spaľovania fosílnych palív. Stojí za zmienku, že americké námorníctvo využíva lodné jadrové reaktory už viac ako 50 rokov bez výraznejších problémov alebo nešťastí.
Jadrová energia je lacná, účinná, mimoriadne spoľahlivá a takmer bez emisií uhlíka. Nové konštrukcie vrátane menších reaktorov výrazne znižujú riziko rozsiahleho rádioaktívneho zamorenia.
Musíme prestať míňať bilióny dolárov na stratégie, ktoré trestajú amerických občanov a podniky, zatiaľ čo Čína a India zvyšujú svoje emisie skleníkových plynov. Spojené štáty by mohli ísť svetu príkladom s najlepším infraštruktúrnym projektom: výstavbou a nasadením moderných jadrových elektrární, ktoré bezbolestne urýchlia našu dekarbonizáciu. Obeta nie je vždy cestou k pokroku.
O autoroch článku:
Andrew I. Fillat je elektrotechnický inžinier, ktorý pracoval pre technologické spoločnosti s rizikovým kapitálom a informačnými technológiami. Henry I. Miller je lekár , molekulárny biológ a vedúci pracovník Pacifického výskumného inštitútu.
