„Teraz budeme diskutovať s našimi európskymi partnermi a s maximálnou pozornosťou vyhodnotíme, ako ju začleniť do národného energetického mixu nasledujúcich desaťročí s cieľom dosiahnuť, aj s pomocou jadrovej energie, ciele dekarbonizácie stanovené Európskou úniou,“ uviedlo ministerstvo energetiky vo vyhlásení po schválení parlamentom.
Návrh vyzýva vládnu stredopravú koalíciu na čele s premiérkou Giorgiou Meloniovou, aby preskúmala jadrovú energiu ako súčasť národného energetického mixu. Hovorí sa v ňom, že Taliansko by mohlo mať do roku 2050 jadrovú kapacitu 35 GW zo siedmich elektrární.
Vláda zváži aj malé modulárne reaktory (SMR) štvrtej generácie a preskúma stimuly pre výskum štiepnych jadrových reaktorov. V návrhu sa uvádza, že Taliansko by sa malo na európskej a medzinárodnej úrovni aktívne podieľať na akejkoľvek vhodnej iniciatíve zameranej na podporu rozvoja nových jadrových technológií.
Riccardo Zucconi, tajomník predsedníctva komory a člen pravicovej strany Bratia Talianska, schválenie privítal a označil rozhodnutie za „bod zlomu s vládami za posledných 10 rokov, ktoré neboli schopné zaviesť energetické stratégie zamerané na energetickú nezávislosť nášho národa“.
Od svojho nástupu do funkcie koncom minulého roka premiérka Meloniová otvorene podporuje reaktiváciu dlho odstavených jadrových elektrární v krajine.
Zaradenie jadrovej energie do energetického mixu by znamenalo, že jadroví výrobcovia by mali garantovaný predaj celej svojej produkcie prostredníctvom aukcií a kontraktov venovaných nízkouhlíkovým technológiám s následným znížením finančných nákladov, uvádza návrh vládnych strán.
Priekopnícka jadrová história
Taliansko bolo priekopníkom jadrovej energie a malo štyri komerčné jadrové elektrárne – Caorso, Enrico Fermi, Garigliano a Latina – ktoré poskytovali takmer 5 % podielu výroby elektriny v krajine na svojom vrchole v rokoch 1986-1987.
Taliansko odstavilo posledné jadrovky, Caorso a Enrico Fermi, v júli 1990 po referende po havárii v Černobyle v roku 1986.
V januári Talianske jadrové združenie uviedlo, že Taliansko potrebuje vypracovať národnú energetickú politiku, ktorá zahrnie opätovné spustenie programu jadrovej energetiky, keďže sa snaží znížiť závislosť od fosílnych palív a dovozu z Ruska.
V septembri 2021 prieskumy verejnej mienky v Taliansku naznačili, že napriek hlasovaniu za postupné vyraďovanie komerčnej jadrovej energie po katastrofe v Černobyle v roku 1986 rastie podpora pre nasadenie pokročilých jadrových technológií vrátane SMR.
Roberto Adinolfi, prezident talianskej jadrovej technologickej spoločnosti Ansaldo Nucleare, povedal, že napriek tomu, že Taliansko nemá od roku 1990 v prevádzke žiadne jadrové elektrárne, „taliansky jadrový dodávateľský reťazec patrí medzi najdôležitejšie v Európe, je vysoko konkurencieschopný a zúčastňuje sa niekoľko európskych a medzinárodných projektov“.
Tieto projekty zahŕňajú 20 miliárd Eur vo výstavbe Medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) v Cadarache v južnom Francúzsku, experimentálneho testovacieho zariadenia Athena v Rumunsku a testovacieho zariadenia tokamaku divertora neďaleko Ríma.
Niekoľko kritických komponentov a bezpečnostných systémov pre jadrové elektrárne sa vyrába a montuje v Taliansku, vrátane tých pre bloky Westinghouse AP1000, uviedol Luca Oriani, viceprezident inžinierskych služieb spoločnosti Westinghouse.
