Švédi predbehli Francúzov a produkujú najviac čistej energie v Európe

0
278
Švédsky parlament úpravou energetických cieľov uvoľnil cestu výstavbe nových jadrových reaktorov.

Štrukturálne problémy, ktoré znížili dostupnosť francúzskej jadrovej energie na historické minimá, spôsobili, že Švédsko v prvej polovici tohto roka predbehlo Francúzsko a stalo sa najväčším európskym exportérom čistej energie. Informovali o tom energetickí analytici EnAppSys.

Francúzsko zvyčajne vyváža viac energie ako dováža, lenže v porovnaní s predošlým rokom znížilo výrobu z jadra asi o polovicu. Môžu za to problémy s francúzskou flotilou jadrových reaktorov, ktoré súvisia s koróziou pod napätím v potrubných systémoch elektrární.

Celkový export zelenej elektriny Švédska dosiahol 16 TWh, pričom väčšina elektriny prúdila do Fínska (odhadom 7 TWh) a Dánska (približne 4 TWh). Švédsko prevádzkuje šesť komerčných jadrových elektrární a využíva aj biopalivá, vodnú a veternú energiu.

Pohľad na francúzske čísla importu a exportu emisiami nezaťaženej elektriny značí veľké medziročné rozdiely. Francúzsko dovážalo 21,5 TWh zelenej elektriny v prvom polroku 2021, avšak v rovnakom období 2022 naopak potrebovalo doviezť až 2,5 TWh bezemisnej elektriny. Môže za to aj celkový dovoz, ktorý sa zdvojnásobil na 18,9 TWh, pričom celkový vývoz elektriny sa znížil na 16,4 TWh. Švédsko sa teda stalo dominantným zeleným exportérom elektriny po tom, ako štrukturálne problémy francúzskej jadrovej flotily prinútili „krajinu galského kohúta“ dovážať značné množstvo energie zo zahraničia.

Korózia a 15-percentný pokles produkcie

Energetická spoločnosť a prevádzkovateľ jadrových zariadení EDF (Électricité de France) v prvom polroku 2022 zaznamenala stratu v dôsledku nižšej jadrovej výroby a v júli svojich akcionárov už štvrtý raz varovala o ďalšom poklese zisku. V predošlom kvartáli referovala o predpokladanom poklese celoročného zisku o 18,5 miliardy eur, avšak pred pár týždňami tento výhľad upravila na pokles až o 24 mld. eur.

Problémy francúzskej energetiky majú podľa generálneho riaditeľa EDF Jeana-Bernarda Levyho na svedomí ťažkosti, s ktorými sa stretávajú pri výrobe elektriny z jadrovej energie. Jadrová produkcia klesla v prvých šiestich mesiacoch roka o 15 % na 154,1 TWh, čo je o 27,6 TWh menej ako v rovnakom období v roku 2021.

Nižšia produkcia jadrovej flotily vyplýva podľa EDF z náznakov korózie potrubí spôsobenej napätím, napriek menšiemu počtu neplánovaných výpadkov a optimalizácii harmonogramu. Francúzi korózie opravujú, a ak rátame aj reaktory v plánovanej odstávke pre údržbu, potom je momentálne mimo prevádzky až polovica z 56 komerčných jadrových reaktorov spoločnosti.

Francúzska vláda nedávno prišla s plánom úplného znárodnenia EDF za 9,7 mld. eur. Tento zámer je súčasťou projektu, ktorým chce uprostred energetickej krízy zvýšiť financovanie Électricité de France a zároveň spustiť ambiciózny program novej jadrovej výstavby. Štát už vlastní 84 % spoločnosti. Na jeseň vyhlási ponuku na odkúpenie jej zvyšných akcií a konvertibilných dlhopisov.

Spoločnosť EDF, ktorá stavia dva bloky EPR v JE Hinkley Point C v anglickom Somersete, dominuje na francúzskom trhu s elektrickou energiou, pričom krajina sa spolieha na jej jadrovú energiu. EDF takisto stavia blok EPR Flamanville-3 v Normandii.

Macronov jadrový „reštart“

Päťdesiatšesť reaktorov zvyčajne poskytuje asi 70 % francúzskej elektriny. Ide o najvyšší podiel zo všetkých krajín. Prezident Emmanuel Macron vo februári povedal, že chce znovu spustiť komerčný jadrový program krajiny výstavbou najmenej šiestich nových jadrových reaktorov, no zároveň si chce nad rámec tohto poltucta nových blokov ponechať možnosť na vybudovanie aj ďalších ôsmich reaktorov, dovedna by ich teda mohlo pribudnúť až 14.

Nové elektrárne postaví a bude prevádzkovať EDF a na financovanie projektov a sa zmobilizujú desiatky miliárd eur z verejných financií. Prezident Francúzska tiež oznámil, že chce predĺžiť životnosť starších jadrových elektrární na 50 a/alebo viac rokov (zo súčasných 40 rokov), avšak iba za predpokladu, že to bude bezpečné. Prvý nový reaktor, evolučný EPR známy ako EPR2, by mali podľa Macrona uviesť do prevádzky do roku 2035.

EPR 2 je vylepšený typ modernej technológie EPR (európskych tlakovodných reaktorov). Ide o systém tlakovodného reaktora tretej generácie, ktorý vyvíjajú spoločnosti Framatome a EDF. Bloky tohto typu už prevádzkujú v čínskom Taišane a stavajú ich vo francúzskom Flamanville, fínskom Olkiluoto a v britskom závode Hinkley Point C.

Antonio Totaro, riaditeľ Fitch Ratings, povedal, že znárodnenie je „veľmi dobrou správou“ pre EDF a držiteľov dlhopisov spoločnosti, pretože signalizuje záväzok štátu. „EDF má ambiciózne plány rozvoja v jadrovom priemysle vo Francúzsku aj v zahraničí – a toto oznámenie o znárodnení by sa dalo čítať súbežne s Macronovými cieľmi jadrovej renesancie,“ uviedol.