Pokiaľ nebude jadrová energia zmysluplne začlenená do globálnej kombinácie nízkouhlíkových energetických technológií s pomocou nových vládnych politík, problém klimatických zmien bude oveľa zložitejší a jeho riešenie drahšie, píše sa v správe Energetickej iniciatívy Massachusettského technologického inštitútu (MIT).
Správa Budúcnosť jadrovej energie vo svete obmedzenom uhlíkom analyzuje príčiny súčasnej globálnej stagnácie v jadrovej energetike – ktorá v súčasnosti predstavuje iba 5% svetovej výroby primárnej energie – a načrtáva opatrenia, ktoré by sa mali prijať na zastavenie a zvrátenie tohto trendu.
Na to, aby sa jadrová energia dostala na svoje miesto ako hlavný zdroj energie s nízkymi emisiami CO2, je potrebné riešiť otázky nákladov a politiky.
John Parsons, spolupredseda študijného odboru a lektor na Sloanovej škole manažmentu MIT povedal, že „úloha vlády bude kritická, ak chceme využiť ekonomické príležitosti a nízkouhlíkový potenciál, ktorý môže jadrová energia ponúknuť“.
Vládni predstavitelia musia vytvoriť nové politiky v oblasti dekarbonizácie, v ktorých budú mať všetky nízkouhlíkové energetické technológie rovnocenné postavenie a zároveň preskúmať možnosti, ktoré by stimulovali súkromné investície do jadrového rozvoja.
Štúdia obsahuje podrobné možnosti vládnej podpory jadrovej energie. Autori napríklad odporúčajú, aby tvorcovia politík zabránili predčasnému zatváraniu existujúcich zariadení, čo podkopáva úsilie o zníženie emisií a zvyšuje náklady na dosiahnutie cieľov zníženia emisií. Jedným zo spôsobov ako zabrániť takýmto zatváraniam, je poskytnutie kreditov pre nulové emisie – čo sú platby výrobcom elektrickej energie, kde sa vyrába elektrina bez emisií skleníkových plynov – ktoré sú zavedené v štátoch New York, Illinois a New Jersey.
Ďalším návrhom zo štúdie je, aby vlády podporili rozvoj a demonštráciu nových jadrových technológií prostredníctvom štyroch „pák“ financovania: finančných prostriedkov na zdieľanie licenčných nákladov, finančných prostriedkov na zdieľanie nákladov na výskum a vývoj, financovania na dosiahnutie konkrétnych technických míľnikov a financovania výrobných úverov s cieľom odmeniť úspešnú demonštráciu nových návrhov.