Srbský prezident Aleksandar Vučič vyzval na začatie prác na zmene predpisov týkajúcich sa nových jadrových elektrární a na ukončenie moratória, ktoré platí od roku 1989.
„Len chcem, aby ste vedeli, že do roku 2050 budeme spotrebovávať štyrikrát viac elektriny ako dnes,“ povedal Vučič na zasadnutí vlády 4. apríla. „Bez ohľadu na to, čo robíme, bez ohľadu na to, ako to robíme, nemáme šancu, ak tento problém nezačneme rýchlo riešiť. A vyriešiť tento problém je možné len výstavbou veľkých a malých jadrových elektrární,“ povedal Vučič podľa správ miestnej tlače.
Na inauguračnom summite o jadrovej energii v Bruseli minulý mesiac srbský prezident povedal, že Srbsko má záujem o vybudovanie „aspoň štyroch malých modulárnych reaktorov (SMR), ktoré dokážu nahradiť 1200 megawattov kapacity.“ Povedal však, že Srbsko nevie, ako financovať takýto projekt, ktorý by podľa neho mohol stáť až 8 miliárd eur. „Budeme pripravení na výraznú účasť, ale potrebujeme nejaký druh podpory od popredných krajín Európskej únie,“ povedal Vučič.
Vučičove komentáre prichádzajú v čase, kedy srbské ministerstvo baníctva a energetiky uviedlo, že do mesiaca plánuje podpísať memorandum o porozumení o jadrovej energii, keďže cieľom vlády je rozvoj odvetvia a potenciálne vybudovanie prvých komerčných reaktorov v krajine. Štátny tajomník ministerstva Veljko Kovačevic uviedol, že memorandum o porozumení bude podpísané so „všetkými príslušnými inštitúciami, agentúrami a organizáciami“ pôsobiacimi v oblasti jadrovej energie. „Začnú analyzovať, ako rozvíjať sektor v Srbsku,“ povedal.
Nezmyselné jadrové moratórium
Komentáre štátneho tajomníka prišli v čase, keď generálny riaditeľ srbskej štátnej elektroenergetickej spoločnosti Elektromreza Srbije označil moratórium na jadrovú energiu za „nezmyselné“ a uviedol, že na rozvoj jadrovej energie vo východoeurópskej krajine sú potrebné projekty.
Jelena Matejic citovaná v Balkan Green Energy News povedala, že jadrová energia bola súčasťou energetického mixu v Juhoslávii a jadrová elektráreň Krško v Slovinsku, ktorá bola postavená a je prevádzkovaná spoločne so susedným Chorvátskom, úspešne funguje od roku 1981.
V dôsledku havárie v Černobyle v roku 1986 Srbsko v roku 1989 prijalo zákon zakazujúci výstavbu jadrových elektrární. Má jeden vyradený výskumný reaktor a ďalší výskumný reaktor, ktorý bol dočasne odstavený.
V roku 2022 riaditeľ Beogradske Elektrane povedal, že Srbsko by malo začať s úsilím o vybudovanie prvej komerčnej jadrovej elektrárne založením národnej jadrovej energetickej spoločnosti a usporiadaním verejného vypočutia v parlamente za účasti „prominentných odborníkov na jadrovú energiu“. Rade Basta povedal, že jadrová elektráreň zabezpečí stabilné dodávky elektriny a zníži spotrebu uhlia v krajine. Srbsko vyrába 70 % elektriny z uhlia.
Srbsko by mohlo postaviť buď veľkú elektráreň s výkonom približne 1 000 MW, alebo použiť technológiu malých modulárnych reaktorov s výkonom približne 350 MW. SMR môžu byť integrované s obnoviteľnými zdrojmi, plynovými a vodíkovými jednotkami.
