Holandská vláda plánuje zahájiť rokovania o výstavbe novej jadrovej elektrárne. Ministerstvo hospodárstva si dalo vypracovať štúdiu, v ktorej sa uvádza, že výroba energie z jadra sa ekonomicky vyrovná veternej a solárnej energii, a navyše predstavuje najbezpečnejší spôsob výroby elektriny. Správa predložená holandskej vláde dokonca stavia jadro z hľadiska bezpečnosti nad obnoviteľné zdroje a uhlie a to aj napriek tomu, že sa v nej spomínajú dopady tragických udalostí z minulosti, akými boli havárie v Černobyle a Fukušime.
Holandský minister hospodárstva Erik Wiebes vyhlásil, že kabinet v Haagu pracuje na návrhu, ktorý schválil parlament s cieľom preskúmať možné druhy verejnej podpory vrátane monitorovania záujmu jednotlivých regiónov o výstavbu novej jadrovej elektrárne. Na základe návrhu zákonodarcov minister Wiebes objednal u poradenskej spoločnosti pre jadrovú energiu ENCO správu o budúcej úlohe jadra v holandskom energetickom mixe s dosahom až do roku 2040.
„Vedci tvrdia, že jadrová energia nie je o nič nákladnejšia ako veterná či solárna energia, ak sa ich náklady rátajú rovnako. Tvrdia, že systémové náklady na solárnu a veternú energiu nie sú dostatočne zohľadnené v samotných nákladoch na tieto technológie,“ uviedol holandský minister hospodárstva v správe adresovanej parlamentu. Tá takisto uvádza, že predĺženie životnosti existujúcich jadrových elektrární je najlacnejším spôsobom zníženia emisií CO2.
Jadro bezpečnejšie ako slnko a vietor
V správe sa tiež uvádza, že jadrová energia je v skutočnosti najbezpečnejším spôsobom výroby energie na produkovanú terawatthodinu elektrickej energie. „Investície do bezpečnosti nie sú v tomto sektore problémom. Prebiehajú v rozmedzí 60 až 80 rokov,“ uviedol Wiebes s odvolaním sa na zistenia správy. Hovorca holandského ministerstva hospodárstva ďalej upresnil, že minister sa odvoláva na samotnú správu, avšak neuvádza ani svoj vlastný ani vládny názor. Dokument vypracovaný spoločnosťou ENCO tvrdí, že so zvýšenými požiadavkami na bezpečnosť je jadrový priemysel najbezpečnejšou dostupnou formou výroby energie, akú dnes ľudstvo pozná.
Správa sa pritom opiera aj o zistenia švajčiarskeho Inštitútu Paula Scherrera, ktorý zistil, že keby sa merala smrtnosť v pomere na terawatthodinu za rok, dopad potenciálnej nehody s rádioaktívnym únikom by bol oveľa menší než negatívny dopad na zdravie človeka z ktoréhokoľvek iného zdroja energie.
Podľa údajov inštitútu výroba z jadra doteraz spôsobila každý rok menej ako 0,01 úmrtia na TWh elektriny v porovnaní s 0,245 úmrtiami, ktoré pripadajú na výrobu zo solárnej energie či 8,5 pri veternej morskej energii alebo 120,0 pri uhlí.
Holandský šéf rezortu hospodárstva Wiebes zároveň zdôraznil zámer vytvoriť program výstavby jadrových zariadení, v rámci ktorého by sa Holandsko pripojilo k už existujúcim plánom z ďalších krajín, aby tak ušetrili náklady na projekt i výstavbu a zužitkovali zavedený know-how.
Správa ENCO Holanďanom navrhuje aj preskúmanie technológie malých modulárnych reaktorov (SMR) ako alternatívy k väčším a nákladnejším elektrárňam. Výhodou SMR je totiž kratšia doba výstavby a nižšie náklady. Nevýhodou je však fakt, že táto technológia stále čaká na svoj komerčne prevádzkovaný prototyp.
Jediný jadrový zdroj
Holandsko má v súčasnosti v prevádzke iba jednu malú JE v Borssele s výkonom 485 MWe, ktorú si ale nemožno zamieňať s projektom s rovnakým menom pre využívanie veternej energie na mori. Predchádzajúce plány vyraďovania JE Borssele odložili a holandská vláda v roku 2006 rozhodla, že elektráreň zostane v prevádzke do roku 2033. Podľa miestnych médií dostane jadro podporu vládnucich liberálov z VVD na čele s premiérom Markom Ruttem, ako aj kresťanských demokratov. Oba tábory však vyhlasujú, že nové jadrové elektrárne by sa mali stavať bez vládnych dotácií, rovnako ako pri výstavbe veterných a solárnych projektov.
Po rozsiahlej sociálnej a politickej diskusii, ktorá viedla k Dohode o klíme, si Holandsko kladie za cieľ znížiť emisie do roku 2030 o 49% a do roku 2050 o 95% v porovnaní so stavom v roku 1990. Krajina je v súčasnosti stále veľmi závislá na fosílnych palivách predovšetkým pre koncentráciu energeticky a emisne náročných odvetví. Zároveň však disponuje jedným z najambicióznejších programov veternej morskej energie na svete a do roku 2030 plánuje svoju výrobnú kapacitu v tomto odvetví rozšíriť na 11,7 GW.
Správu ENCO o výhodnosti jadra pre holandský energetický mix si stiahnite tu.
