Článok pochádza z portálu Euractiv.
Hoci Nemci s jadrovou energiou skončili, potrebujú uskladniť 28-tisíc kubických metrov vysokorádioaktívneho odpadu, ktorý vznikol za viac ako 60 rokov jej využívania. Podľa dokumentu, ktorý si objednal nemecký Spolkový úrad pre bezpečnosť nakladania s jadrovým odpadom (BASE), by sa za ideálnych podmienok mohlo rozhodnúť o umiestnení úložiska najskôr v roku 2074.
Hľadanie konečného úložiska je „vedecky podopretý, transparentný a učiaci sa proces, ktorého požiadavky sú zamerané na nájdenie lokality, ktorá zaručí najlepšiu možnú bezpečnosť na obdobie jedného milióna rokov“, uviedlo v reakcii na správu spolkové ministerstvo životného prostredia v Berlíne. Už nejaký čas je známe, že tento proces sa nestihne zavŕšiť do roku 2031, ako bolo naplánované, dodalo vo vyhlásení. Krátko nato sa na verejnosť dostali dokumenty Spoločnosti pre konečnú likvidáciu rádioaktívneho odpadu (BGE), podľa ktorých by sa hľadanie mohlo predĺžiť až do roku 2046 alebo v inom scenári do roku 2068.
Odpad sa v Nemecku v súčasnosti skladuje v 16 nadzemných dočasných úložiskách v rôznych spolkových krajinách. Hľadanie lokality je komplikované, keďže nikto nechce mať úložisko vo svojom susedstve a musí sa nájsť miesto, ktoré bude bezpečné milión rokov. V zákone o výbere lokality bol preto stanovený viacstupňový, dlhodobý postup hľadania za účasti verejnosti.
Výstavba úložiska po rozhodnutí o umiestnení má podľa súčasných plánov trvať približne 20 rokov. Proces prepravy a skladovania tisícok sudov v konečnom úložisku potom potrvá ešte desaťročia. Odborníci z parlamentnej komisie pre skladovanie uviedli, že možno očakávať, že naloženie a zapečatenie úložiska bude trvať „až do budúceho storočia“.
Slovenské úložisko bude najneskôr v roku 2060
Slovensko má podobný problém. Hoci v súčasnosti vyrába väčšinu svojej elektriny v jadrových elektrárňach, má len jedno dočasné úložisko. Je to takzvané Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov v oblasti Mochoviec. Toto zariadenie je určené na trvalé umiestnenie nízkoaktívnych a veľmi nízkoaktívnych odpadov bez úmyslu ich následne vyberať. Odpady vyššej aktivity potrebujú väčšiu mieru izolácie od životného prostredia, preto nie je možné ich ukladať v takomto type úložiska.
Posledné roky sa možnosť vybudovania hlbinného úložiska rádioaktívneho odpadu na Slovensku okrajovo spomínala len v rámci kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2023.
Po voľbách prišla nová vláda s ambicióznymi plánmi na výstavbu nových jadrových zdrojov. Nebolo však jasné, odkiaľ na to chce vziať peniaze ani ako chce riešiť ukladanie jadrového odpadu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková v júni na tlačovej besede v rámci výjazdového zasadnutia vlády v Rimavskej Sobote potvrdila, že vláda zvažuje štyri lokality, kde by mohla úložisko umiestniť. Na plánoch chce spolupracovať s Maďarskom, ktoré od 1. júla predsedá Európskej únii. „Touto otázkou sa budeme zaoberať tak, aby sme skutočne v roku 2050, najneskôr 2060, podzemné úložiská vyhoretého jadrového paliva,“ objasnila plány vlády.
Fínsko je jediné na svete
Hoci je výroba energie z jadra bez emisií, problémom ostáva uskladnenie jadrového odpadu. Vysokorádioaktívny a toxický vedľajší produkt z jadrových reaktorov môže zostať rádioaktívny desiatky tisíc rokov. Jedným z najlepších riešení sa zatiaľ zdá byť jeho uloženie pod zem – a niekoľko európskych krajín už vypracovalo plány na hlbinné geologické úložiská vyhoreného paliva.
Pokročilosť plánov sa však v jednotlivých európskych krajinách líši – zatiaľ čo Fínsku, Švédsku a Francúzsku sa pravdepodobne podarilo otvoriť stále podzemné úložiská vyhoreného paliva v 30. rokoch 21. storočia, dvanásť ďalších jadrových krajín EÚ je ďaleko pozadu a plánujú otvorenie hlbinných geologických úložísk niekedy medzi rokmi 2040 až 2100. Podľa správy Európskej komisie z roku 2019 o implementácii smernice o jadrovom odpade len niekoľko z týchto krajín pokročilo vo výbere miesta.
Prvým a doteraz jediným úspešným príkladom tohto druhu je plán Fínska uložiť svojich 2 300 ton vysokoaktívneho odpadu v podzemnej bani.
Po desaťročiach rokovaní, plánovania a dlhých geologických a environmentálnych úvah si fínska vláda vybrala ostrov Olkiluoto. Tu sa v obci Eurajoki nachádzajú dva zo štyroch reaktorov v krajine, ktoré vyrábajú 32 percent fínskej elektriny. V roku 2004 sa začali práce na zapuzdrení odpadu do medených kanistrov, ktoré boli zakopané v 400 až 450 metrov hlbokých podzemných tuneloch pod žulovým podložím ostrova. Teraz je Fínsko blízko dokončenia prvého dlhodobého úložiska jadrového odpadu na svete, ktoré by malo byť uvedené do prevádzky pôvodne v roku 2023, teraz sa hovorí o roku 2025.
Zdieľané úložiská
Keďže však v histórii ľudstva nebolo nikdy nič také postavené, fínsky projekt sa nezaobíde bez obrovských technických neistôt a nepredvídateľných faktorov, ktoré by mohli ohroziť zariadenie, o ktorom úrady dúfajú, že bude skladovať jadrový odpad najmenej 100-tisíc rokov. Ako uviedla Európska komisia vo svojej správe z roku 2019, terajšou výzvou je zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť existujúcich skladovacích zariadení na dlhé desaťročia.
Hoci náklady na nakladanie s jadrovým odpadom sú zvyčajne nižšie ako 10 percent zisku z výroby elektriny, výstavba úložiska stojí okolo jednej miliardy eur a ročné náklady na údržbu sú približne 40 miliónov eur ročne. To by mohlo byť pre krajiny s menšími zásobami jadrového odpadu nedostupné. Aj keď sa objavili úvahy o možnosti postaviť zdieľané úložisko medzi Maďarskom, Českom a Slovenskom, zatiaľ sa podobná politická dohoda nikde na svete neudiala.
