Rakúšania zrejme neuspejú v snahe zablokovať jadro v Británii

Generálny advokát Súdneho dvoru EÚ odmietol rakúske odvolanie proti predchádzajúcemu zamietnutiu námietky ohľadom štátnych dotácií britskej jadrovej elektrárni Hinkley Point C, schválených Európskou komisiou.

0
126
Na stavenisku najnovšej atómky v Európe, Hinkley Point, SNUS, nuclear.sk, Hinkley Point C je „veľké riziko“, ale aj kľúčová príležitosť pre jadrovú energetiku, Hinkley Point, výstavba jadrových elektrární, náklady na výrobu elektrinu, jadro v UK
Hinkley Point

Konečný rozsudok v tejto veci síce ešte nevyniesli, no Rakúsko v tomto spore ťahá za kratší koniec. Generálny advokát Gerard Hogan odporučil, aby Európsky súdny dvor potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu o zamietnutí sťažnosti týkajúcej sa neoprávneného vládneho financovania novej jadrovej elektrárne Hinkley Point C. Jeho stanovisko je nezáväzné, ale  Európsky súdny dvor ho zvykne zohľadniť.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Hinkley Point C (@hinkleypointc),

Je zrejmé, že rozvoj jadrovej energie je, ako sa uvádza v Zmluve o Euratome, jasne definovaným cieľom práva Európskej únie.

– Gerard Hogan

Súdny dvor sa poradnými stanoviskami riadiť nemusí, no robí tak v štyroch z piatich prípadov. Rakúsko v roku 2015 aj po niekoľkých dohodnutých zmenách napadlo rozhodnutie Európskej komisie podporiť opatrenia v Británii, no ešte v roku 2018 prehralo a naposledy sa odvolalo.

Rozhodnutie spustilo lavínu

V roku 2014 komisia schválila britský plán použiť peniaze daňových poplatníkov na podporu projektu za dvadsať miliárd libier na výstavbu dvoch reaktorových blokov EPR (European Pressurized Reactor). Ide o spoločný projekt francúzskej energetickej spoločnosti EDF a China General Nuclear Power Corporation.

„Po dôkladnom vyšetrení môže Komisia dospieť k záveru, že podpora je zlučiteľná s pravidlami Európskej únie o štátnej pomoci,“ uviedol vtedajší eurokomisár pre hospodársku súťaž Joaquín Almunia.

Právo Európskej únie vo všeobecnosti bráni vládam dotovať národné súkromné ​​spoločnosti. V tomto prípade však komisia zistila, že „neexistujú trhové finančné nástroje a iné zmluvy na ochranu pred podstatnými investičnými rizikami v projekte“.

Predchádzajúca rakúska vláda sa proti rozhodnutiu odvolala a v roku 2015 podala žalobu na Všeobecný súd, v ktorej tvrdila, že projekt je v rozpore s politikou EÚ v oblasti podpory energie z obnoviteľných zdrojov. Jeden z aspektov, voči ktorému Viedeň namietala, je zaručená (výkupná) cena elektrickej energie z elektrárne, ktorá je vyššia ako trhové ceny. Viedeň je tiež proti poskytovaniu štátnych úverových garancií na tento projekt.

„Dotácie sú tu na podporu moderných technológií, ktoré sú vo všeobecnom záujme všetkých členských štátov EÚ. Jadrová energia k nim nepatrí,“ uviedol rakúsky kancelár Werner Faymann pri predložení prvej sťažnosti v roku 2015.

Protijadrové názory nenašli pochopenie

Veľké protijadrové demonštrácie v 70. rokoch minulého storočia majú trvalý odraz v rakúskej energetickej politike. Krajina nielenže zakazuje jadrové elektrárne v rámci svojich hraníc, ale zákon z roku 2015 nepovoľuje ani dovoz elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach.

Zdá sa však, že tentoraz ich protijadrové názory na európskom poli neobstoja. Na stranu Európskej komisie sa okrem Veľkej Británie postavili aj Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Francúzsko či Rumunsko. Konečný rozsudok síce ešte nevyniesli, no Rakúsku v tomto spore zrejme hrozí definitívna porážka.