Na zasadnutí Rady Európskej únie ministri z dvadsiatich ôsmich členských štátov EÚ v stredu 25. septembra prijali spoločné stanovisko k novým pravidlám definujúcim tzv. udržateľné financovanie. Prechod na zelenšie hospodárstvo a dosiahnutie klimatických cieľov EÚ do roku 2030 bude totiž potrebovať ďalších približne 180 miliárd eur ročne na investície do energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie. V tomto úsilí má zohrať kľúčovú rolu súkromné financovanie cez tzv. zelené dlhopisy.
Nie všetky investície, ktoré sú prezentované ako investície do trvalo udržateľného rozvoja naozaj spĺňajú potrebné environmentálne požiadavky. V máji minulého roka preto Európska komisia navrhla vytvorenie klasifikačného systému EÚ alebo taxonómie, podľa ktorej budú môcť identifikovať tie hospodárske činnosti, ktoré naozaj možno považovať za environmentálne udržateľné. Európsky parlament chcel taxonómiu čo najskôr využiť nato, aby sa Európa stala vedúcim trhom so zelenými dlhopismi, z predaja ktorých sa financujú projekty smerujúce k trvalej udržateľnosti a znižovaniu klimatických zmien.
Rada EÚ do svojej pozície zahrnula šesť cieľov pre klasifikáciu „zeleného financovania“. Väčšina členských štátov v tejto taxonómii chcela mať aj jadrovú energiu, proti čomu boli Nemecko, Rakúsko či Luxembursko. V tejto fáze bolo dôležité stanovenie hlavných cieľov a pre ich skutočnú implementáciu bude musieť Európska komisia prísť s konkrétnymi technickými normami a pravidlami.
Rada Európskej únie
Stretávajú sa v nej ministri vlád jednotlivých krajín EÚ s cieľom prediskutovať, meniť a prijímať právne predpisy a koordinovať politiky. Ministri majú právomoc zaviazať svoje vlády, aby prijali opatrenia, ktoré dohodli na svojich stretnutiach. Rada je spolu s Európskym parlamentom hlavným rozhodovacím orgánom EÚ.
Je potrebné ju odlíšiť od:
Európskej rady – štvrťročné samity, na ktorých sa stretávajú najvyšší predstavitelia členských štátov, aby diskutovali o politických prioritách EÚ.
Rady Európy – nejde o orgán EÚ.
Európskej komisie – politicky nezávislá výkonná zložka EÚ s výlučnou zodpovednosťou za prípravu návrhov nových európskych právnych predpisov, vykonáva rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
Sklamaní bojovníci proti jadru
Nemecko, Luxembursko a Rakúsko boli za čo najrýchlejšie prijatie nových pravidiel. Mali však podmienku, že zo zoznamu udržateľných zelených projektov chceli hneď od začiatku vylúčiť všetky, ktoré súvisia s jadrovou technológiou.
„Máme vážne obavy, že navrhovaný rámec by otvoril dvere k odklonu finančných zdrojov od environmentálne udržateľných aktivít do technológií, ktoré nemožno považovať za bezpečné ani udržateľné,“ uviedli krajiny v spoločnom vyhlásení. „Jadrová energia nie je ani bezpečná a udržateľná, ani nákladovo efektívna,“ uviedol nemecký štátny tajomník pre energetiku Andreas Feicht počas zasadnutia Rady ministrov EÚ pre energetiku ešte deň pred rozhodnutím, v utorok 24. septembra. „Odmietame preto myšlienku dávať peniaze EÚ na predĺženie životnosti jadrových elektrární,“ dodal.
Európsky parlament, ktorý bude v tejto veci spolu s Komisiou tvoriť legislatívu k schváleným pravidlám, tiež ešte v marci minulého roka hlasovaním europoslancov odmietol možnosť označovať jadrové projekty za „zelené“. Aj preto zelený europoslanec Sven Giegold v stredu pre portál EURACTIV.com zverejnené stanovisko Rady EÚ označil za „katastrofu“.
„V Nemecku z toho vznikne chaos a zlé tlaky. Nikto nebude chcieť ísť do zeleného financovania investícií,“ uviedol s odkazom na zahrnutie jadra medzi typ investícií s nárokom na tzv. udržateľné financovanie. Podľa jeho názoru stanovisko Rady EÚ odráža zlé nastavenie francúzsko-nemeckých vzťahov, pretože v minulosti sa tieto dve krajiny vedeli dohodnúť na spoločnej pozícii.
Viac analýz
Podľa hovorkyne Komisie by sme jadrovú energiu „mali hodnotiť na vedeckom základe“ a na posúdenie zadného palivového cyklu a možných hrozieb súvisiacich s rádioaktívnym odpadom budú ešte potrebné analýzy.
Pripomenula, že tejto súvislosti skupina technických expertov pre udržateľné financie v júni minulého roka uznala, že jadrová energia „významne prispieva k cieľom zmierňovania klimatických zmien, je však potrebné mať viac dôkazov a analýz.“
V stanovisku Rady EÚ sa tiež uvádza, že taxonómia by mala uzrieť svetlo sveta do konca roka 2021, tak aby ju mohli úplne implementovať do konca roka 2022.
Šesť cieľov zahrnutých do taxonómie:
- zmiernenie zmeny klímy
- prispôsobenie sa zmene klímy
- trvalo udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
- prechod na obehové hospodárstvo (tzv. cirkulárna ekonomika) vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie
- prevencia a kontrola znečisťovania
- prevencia a obnova biodiverzity a ekosystémov
„S cieľom pomôcť investorom prispieť k prechodu (na udržateľnú ekonomiku) je prvým dôležitým krokom spoločné porozumenie tomu, čo znamená byť udržateľný,“ uviedol fínsky minister financií Mika Lintilä. „Na dosiahnutie prechodu na udržateľné hospodárstvo sú potrebné stovky miliárd eur investícií a je zrejmé, že potrebný kapitál nemôže pochádzať iba z verejných rozpočtov,“ uviedol vo vyhlásení.
Taxonómia pomôže zabezpečiť prístup k trvalo udržateľnému označovaniu v celej EÚ a zníži riziko „greenwashingu“, kedy sú za zelené označované aj také projekty, ktoré nimi v skutočnosti nie sú (od angl. „brainwashing“, teda vymývanie mozgov).
Aby boli hospodárske projekty považované za trvalo udržateľné financovanie, budú musieť významne prispieť aspoň k jednému zo šiestich uvedených cieľov a nemať zásadný vplyv na dodržanie stanovených environmentálnych cieľov.
Projekty budú musieť byť v súlade s minimálnymi sociálnymi a vládnymi zárukami a v súlade s technickými kritériami skríningu.
Európska komisia pracuje na implementácii právnych predpisov s cieľom vymedziť tieto kritériá skríningu pre každý cieľ a kvantitatívne a kvalitatívne limity, ktoré bude potrebné splniť pre získanie zeleného označenia (angl. green label).
