Výskum a vývoj v jadrovom sektore v Európe by sa mal zamerať na rýchle množivé reaktory, ktoré budú schopné poskytovať energetické potreby po tisíce rokov s existujúcimi zdrojmi uránu alebo tória. Pre sieť predplatiteľov správ o jadre NucNet to povedal Leon Cizelj, prezident Európskej siete pre jadrové vzdelávanie.
Cizelj povedal, že jadrová technológia IV. generácie bude tiež znižovať už aj tak malé množstvo rádioaktívneho odpadu, ktorý produkujú konvenčné reaktory, na tretinu alebo ešte viac.
Varoval však, že väčšina národných programov v oblasti výskumu a vývoja jadrových technológií v EÚ znižuje objem finančných prostriedkov a počet výskumných pracovníkov. Rozpočet EÚ na jadrový výskum a vývoj pre členské štáty bol v posledných rokoch stabilný, ale skromný, a všeobecne národné programy jadrovej energie sú na ústupe.
Výskumné reaktory v Európe
V EÚ je 36 výskumných reaktorov, z ktorých jeden je vo výstavbe (Jules Horowitz v Cadarache vo Francúzsku) a dva sú plánované (Myrrha v Belgicku a Pallas v Holandsku). V EÚ tiež existuje približne 150 výskumných reaktorov v rôznych štádiách vyraďovania z prevádzky.
„Toto je jasný náznak toho, že odchod [výskumných reaktorov] do dôchodku prebieha oveľa rýchlejšie ako výstavba nových,“ povedal pán Cizelj. „To znižuje možnosti súvisiaceho výskumu a budovania kompetencií.“
Európsky program výskumu a inovácií v rámci programu Horizont 2020 má rozpočet vo výške 80 miliárd € na sedem rokov. Z toho takmer 6 miliárd € je určených na výskum v oblasti nejadrovej čistej energie.
Konvenčné jadrové štiepenie – jediná účinná a nepretržitá technológia s nulovými emisiami uhlíka – dostane približne 60 miliónov € ročne počas siedmich rokov, „takže to nie je otázka dostupnosti finančných prostriedkov, ale otázka priorít,“ povedal.
