Úspešný prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo v Európe by mohol viesť k 1,1% rastu HDP a 0,5% rastu zamestnanosti do roku 2030.
Celosvetovo sa očakáva, že aj Čína bude profitovať z prechodu na nízkouhlíkovú elektrinu, avšak USA by podľa správy zaznamenali pokles HDP o 3,4% a zníženie zamestnanosti o 1,6%.
Táto analýza je založená na globálnom makroekonomickom modeli, ktorý spravujú Cambridge Econometrics a European Jobs Monitor spoločnosti Eurofound.
Modelovanie ukazuje, že plné uplatňovanie Parížskej dohody z roku 2015 je pozitívne pre EÚ ako celok, a to z hľadiska HDP aj z hľadiska rastu zamestnanosti. Dôvodom je najmä investičná aktivita potrebná na dosiahnutie tohto prechodu, spolu s vplyvom nižších výdavkov na dovoz fosílnych palív. Posun smerom k investíciám do prostriedkov, ako sú zariadenia, stroje a budovy, bude mať za následok výrazný nárast dopytu po stavebníctve a práci v príbuzných povolaniach.
Parížska dohoda, ktorá bola prijatá 195 krajinami v decembri 2015, zahŕňala cieľ posilniť celosvetovú reakciu na hrozbu zmeny klímy tým, že sa zvýšenie priemernej globálnej teploty udrží výrazne pod 2°C nad úrovňami pred industrializáciou a so snahou o obmedzenie nárastu teploty na 1,5°C nad predindustriálne úrovne.
Správa Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy uvádza, že na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné naliehavé a bezprecedentné zmeny. Množstvo možností posudzovaných v správe vyzýva na zvyšovanie podielu energie získanej zo zdrojov s nízkymi emisiami uhlíka, vrátane jadrovej energie.
