Účelom taxonómie EÚ pre trvalo udržateľné financovanie je usmerniť finančné inštitúcie, a investorov vo všeobecnosti pri rozhodovaní, kam investovať pri rešpektovaní princípov udržateľnosti. Táto taxonómia je zakotvená v politikách zelenej dohody EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v EÚ do roku 2050. Preto je hlavným všeobecným kritériom činnosti, ktorá je v súlade s taxonómiou, je prispievanie k zmierneniu alebo prispôsobenie sa zmene klímy. Okrem toho musí takáto činnosť rešpektovať aj Kritériá DNSH (nespôsobuje žiadne významné škody) – čo znamená, že môže dokázať, že nespôsobuje žiadne významné negatíva vplyv na životné prostredie. Hlavné zásady taxonómie boli schválené na úrovni EÚ v júni 2020 a dávajú Komisii plnú právomoc ďalej rozvíjať podrobné kritériá pomocou delegovaných aktov (po zverejnení Komisiou, členské štáty a Európsky parlament majú až šesť mesiacov na kontrolu. Nie sú možné žiadne zmeny a doplnenia: ide o proces „vezmite alebo odíďte“. Na odmietnutie delegovaných aktov ako celku je potrebná veľká, ťažko dosiahnuteľná väčšina v Rade a jednoduchá väčšina v Parlamente, inak sú de facto schválené).
Prvý delegovaný akt (DA) – súvisiaci s kritériami na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, bol uverejnené Komisiou v júni 2021. Zahŕňa činnosti spojené s nasadením obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Jadro a plyn neboli zahrnuté, Komisia navrhla zahrnúť tieto zdroje energie do osobitného doplnkového delegovaného aktu (CDA). Európsky parlament schválil prvý DA v októbri a Rada v decembri, napriek tomu že značný počet členských štátov buď bol proti (vrátane Francúzska), resp. sa zdržal hlasovania (vrátane Nemecka).
Návrh CDA vydala Komisia 31. decembra 2021. Členské štáty dostali tri týždne a takzvaní experti Platformy pre udržateľné financie (SFP) zriadenej Komisiou ako následník bývalej skupiny technických expertov, aby poskytli pripomienky a potom Komisia prijme CDA po schválení kolégiom komisárov. Rada a Parlament budú mať potom podľa rovnakého vzoru ako v prípade DA šesť mesiacov na preskúmanie pred schválením alebo zamietnutím CDA.
Obsah návrhu CDA, hneď ako vyšiel, viedol k značnej kontroverzii a rozdielnosti pozície. Jadro aj plyn sa považujú za užitočné pri prechode na uhlíkovú neutralitu v roku 2050, jadro bez uhlíka a plyn lepší ako uhlie. Návrh CDA, ktorý by mohol pochádzať z dohody medzi Francúzskom (podpora jadrovej energie) a Nemeckom (podpora plynu), stanovuje niekoľko obmedzení vo forme technických skríningových kritérií, ktoré sa majú dodržiavať pri súvisiacich činnostiach, uznaných že sú v súlade s taxonómiou. Početné organizácie zastupujúce rôzne názory pomocou rôznych komunikačných kanálov reagovali a poskytli svoje názory. 21. januára 2022 SFP zverejnila svoju analýzu, v ktorej sa v zásade postavila proti začleneniu jadrovej energie a plynu do „zelenej“ taxonómie EÚ. Kolégium komisárov 2. februára schválilo mierne upravenú verziu CDA, ktorý bude zverejnený na preskúmanie Radou a Parlamentom, na schválenie resp. odmietnutie.
Táto sága o taxonómii odhalila, ale aj posilnila, hlavné rozdiely v rámci EÚ, týkajúce sa ideálneho a/alebo možného energetického mixu vo svete s obmedzeným uhlíkom, kde chce byť EÚ vzorom.
Hlavným problémom taxonómie, skutočným nedostatkom od začiatku, je to, že je založená na koncepte udržateľnosti, ktorá je príliš obmedzujúca a v súčasnosti sa obmedzuje len na „zelené“ environmentálne úvahy. Namiesto toho treba bojovať za spoločenskú udržateľnosť, oveľa širší koncept založený, pri pohľade na energiu na správnu rovnováhu medzi tromi piliermi (i) ochrany životného prostredia, (ii) hospodárnosti a cenovej dostupnosti a (iii) bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok. Niekto by mohol dať väčšiu váhu jednému pilieru voči ostatným, ale je potrebná rovnováha, inak to nie je životaschopné pre spoločnosť.
Tento „zelený“ prístup, možno povedať až dogma, nie je na úrovni EÚ nový. Zmena slov používaných na pomenovanie a podporu úsilia EÚ o dekarbonizáciu od „Čistej planéty pre všetkých“ po „Zelenú dohodu“ je príznačná pre hlboký vplyv „zelenej“ lobby v inštitúciách EÚ. A toto je kontraproduktívne, ak nie nebezpečné pre európsku súdržnosť, v čase, keď je to tak potrebné na širokej medzinárodnej a geopolitickej scéne. Neznamená to však, že environmentálne hľadiská nad rámec dekarbonizácie nie je potrebné používať s najväčšou opatrnosťou, ale treba si uvedomiť, že iné parametre sa tiež musia posudzovať na rovnakom základe a pri zohľadnení všetkých názorov.
Keď sa vrátime k energetike, objavujú sa problémy s výpadkami prerušovaných (nestabilných) obnoviteľných zdrojov energie podporované niektorými členskými štátmi pod tlakom ich zelených politických strán, a to výrazne na úrovni EÚ so stále rastúcimi cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť. Zdá sa atraktívne skúsiť použiť „bezplatnú“ energiu z vetra a slnka, ale táto energia je prerušovaná a vyžaduje zálohu inštalovanej kapacity. Existujú sny o masívnom skladovaní elektriny prostredníctvom batérií, vrátane decentralizovaných v každej rodine, ktorá používa svoj elektromobil, alebo prostredníctvom výroby vodíka v procese P2P (Power to Power: „zelená“ elektrina vyrábajúca vodík, ktorý sa má použiť na výrobu elektriny), hoci s veľmi slabou efektívnosťou, bude riešením. Niekedy sa sny plnia, ale toto vyzerá skôr ako mýtus. Realita je taká, že výpadky prerušovaných obnoviteľných zdrojov energie súvisia s výpadkami plynu. Je prekvapujúce, že Nemecko, ktoré presadzuje prerušované obnoviteľné zdroje a pracuje na úrovni EÚ (s Rakúskom, Luxemburskom a niektorými ďalšími), aby ich presadili, tvoria základ projektu plynovodu North Stream? Každý členský štát rozhodne na základe svojho demokratického procesu, aký energetický mix chce použiť. Ale táto zásada, zakotvená v článku 194 Európskej zmluvy (TFEÚ), sa musí plne uplatňovať: ak sa iné členské štáty rozhodnú spoliehať sa na jadrovú energiu s nulovými emisiami uhlíka namiesto plynu s emisiami uhlíka a obmedziť ich využívanie prerušovaných obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektriny na zvládnuteľný zlomok, malo by sa to plne rešpektovať. Čo znamená zvládnuteľná frakcia, závisí od miestnych podmienok. Rôzne štúdie ukazujú, že v Európe by ekonomické optimum mohlo byť okolo 35 %, bez zmienky o technických obmedzeniach.
Tým sa dostávame k otázke nákladov na elektrickú energiu a toho, čo obsahuje. Existujú tri zložky v nákladoch. Prvou zložkou sú náklady na výrobu elektriny na výstupe z výrobného zariadenia a zvyčajne sa nazýva Levelised Cost of Electricity (LCOE) a skladá sa z čistých kapitálových nákladov na výstavbu a nákladov na financovanie, nákladov na palivo a prevádzku, rezervy na manažment odpadu, atď… Druhá sa skladá zo systémových nákladov mimo výrobného zariadenia náklady na prevádzku elektrizačnej sústavy vrátane nákladov na flexibilitu a vyrovnávanie, ktoré sú obzvlášť dôležité pre prerušované obnoviteľné zdroje, ale aj pripojenia, prenos a distribučných nákladov. Poslednou zložkou sú externé náklady, najmä sociálne a environmentálne náklady, vrátane dane z CO2, keď sa na výrobu elektriny používajú fosílne palivá. Až donedávna sa na porovnanie nákladov na výrobu elektriny z rôznych zdrojov používali iba LCOE. To nie je dosť. Aby bolo možné spravodlivé porovnanie, je potrebné zohľadniť všetky náklady. Preto náklady na prerušovanosť (čo znamená náklady na zálohovanie, či už ide o skladovacie alebo fosílne zariadenia) musia byť priradené k LCOE prerušovaných obnoviteľných zdrojov energie a nie skryté v celkových systémových nákladoch. Nesmie sa zabúdať, že pri občasnom využívaní fosílnych palív ako zálohy je potrebné pripočítať náklady na CO2 obnoviteľných zdrojov. Pripomíname, že náklady na rozmiestnenie prerušovaných obnoviteľných zdrojov v Nemecku stáli krajinu približne 500 miliárd eur za 20 rokov, a to bez započítania nákladov na technológie zálohovania, čo nám dáva predstavu o ekonomickom a sociálnom dopade takejto politiky, ak by mala byť na úrovni EÚ.
Ďalším problémom, ktorý bráni uplatňovaniu článku 194 zmluvy, je trh s elektrickou energiou, ktorý bol spustený v 90. rokoch po vlne liberalizácie éry Reagan-Thatcherová, veľmi podporovaný Európskou komisiou a prijatý členskými štátmi. Sľuboval znížiť cenu elektriny pre spotrebiteľov. Po 30 rokoch deštrukturalizácie, delenia, reštrukturalizácie, pridávania vrstiev pravidiel cez vrstvy pravidiel, kde sme dnes? To, čo máme, nefunguje: jednoducho neplní svoj sľub. Pôvodná koncepcia trhu s elektrinou sa stala ešte chybnejšou, keď sa do obrazu dostali prerušované obnoviteľné zdroje: systém miešal jablká s hruškami. Miešanie malých decentralizovaných prerušovaných zariadení, ktoré však majú prednostný prístup, s veľkými centralizovanými disponibilnými zariadeniami jednoducho nemôžu správne fungovať.
Dnes sú náklady na elektrinu a jej cena oddelené. Čo platí spotrebiteľ, neodráža skutočné náklady na elektrinu. Spotrebitelia už netušia, čo sa skrýva za ich účtom. Je to príliš zložité na pochopenie a je tam príliš veľa skrytých záujmov.
Je najvyšší čas na reformu, hĺbkovú reformu, elektrizačnej sústavy (vyhýbajúc sa pojmu trh) v Európe a poskytnutie dlhodobej vízie o tom, ako môže fungovať stabilným a zdravým spôsobom, integrujúc zásadu, že elektrina je spoločným tovarom a nie komoditou, s povinnosťou mať trvalú rovnováhu medzi výrobou a dopytom. Najlepšie je to urobiť pod kontrolou štátu, ktorý nesie zodpovednosť voči svojim občanom-spotrebiteľom-daňovým poplatníkom, a pravdepodobne cez vertikálne integrované organizácie. A aby sa rešpektoval princíp článku 194, tento elektrický systém musí zabezpečiť, aby energetický mix zvolený jedným členským štátom nebránil, ba dokonca nenarúšal výber ostatných.
Môže to pôsobiť protieurópsky. Nie, práve naopak. Človek si musí plne všímať, čo Taxonómia odhalila: hlbokú priepasť medzi zelenými pro-100% prerušovanými obnoviteľnými zdrojmi, pro-jadrovými a pro-plynovými. Pokračovanie bez hlbokej revízie spôsobu, akým sa uplatňuje článok 194, zabezpečujúci, aby každý členský štát mohol skutočne sám rozhodnúť o svojom energetickom mixe, a to bez neopodstatneného tlaku zo strany iných prináša oveľa väčšie riziko pre súdržnosť Európskej únie. A táto hlboká revízia nevyhnutne zahŕňa reformu európskeho elektrického systému.
Energia bola základom vytvorenia EÚ, nemala by byť zdrojom hlbokých rozdielov. Energia je krvou ekonomiky. Nastal čas prekonať zelenú dogmu, prekonať čisto environmentálne hľadiská a plne pochopiť udržateľnosť európskej spoločnosti, pre blahobyt európskych občanov. Členské štáty by mali dať pokyn Európskej komisii, aby začala pracovať podľa vyššie uvedeného postupu a čoskoro sa vrátila so správnymi návrhmi. V stávke je čas a keďže ostatné časti sveta idú vpred, je to aj geopolitická priorita.
Autor: Marc Deffrennes je úradník Európskej komisie na dôchodku, zakladateľ weCARE https://www.wecareeu.org
