Informácie priniesla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na svoje zdroje. Poľsko je aj naďalej najväčším ťažiarom čierneho uhlia v Európskej únii. S týmto spôsobom získavania energie sa spájajú už roky. Naši severní susedia sú jedinou členskou krajinou EÚ, ktorá odmietla sľúbiť, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou. Ťažba uhlia tu má totiž dlhú históriu a je na nej postavená obrovská časť ich ekonomiky. V posledných rokoch sa však toto odvetvie začalo dostávať do červených čísiel. Štát sa ho najskôr snažil finančne podporiť, no nedávno začali konečne uvažovať aj iným, zelenším smerom.
Nedávny prieskum uskutočnený pre poľskú spoločnosť PGE EJ1, zodpovednú za projekt prvej jadrovej elektrárne v krajine, ukázal, že až 71 % obyvateľov v oblastiach okolo navrhovaného miesta v severnom Poľsku podporuje potenciálnu výstavbu jadrovej elektrárne v krajine. Viacerí odborníci i predstavitelia štátu sa už dávnejšie vyjadrili, že Poľsko potrebuje vybudovať jadrovú elektráreň s ohľadom na jej nízku uhlíkovú stopu.
Postupný koniec uhlia?
Počas uplynulých piatich rokov vláda už zavrela alebo zlúčila niekoľko uhoľných baní. Tentoraz je však ochotná postupovať rýchlejšie, pretože sa bojí možných protestov. V prospech iných druhov energie hrá aj fakt, že koronavírus a jeho dôsledky si od štátu vyžiadajú nemalé finančné prostriedky, a tak peniaze na podporu ťažby uhlia nebudú k dispozícii v takej miere ako doteraz.
Opatrenia sa majú týkať najmenej dvoch baní vo vlastníctve PGG, najväčšej uhoľnej spoločnosti v krajine. Ďalšia baňa by mala patriť štátnej spoločnosti Tauron. PGG vlastní celkovo osem baní, spoločnosť Tauron tri. Obe inštitúcie sa zatiaľ odmietli vyjadriť, verejné oznámenie očakávajú zrejme až po tohoročných prezidentských voľbách. Uzavretie baní by však malo za následok zrušenie tisícov pracovných miest, čomu sa poľský trh práce rozhodne nepoteší. Na druhú stranu vstúpenie do jadrového sektora by Poľsku prinieslo množstvo nových výziev a možností.
