Komisia chce podľa návrhu označiť za zelené všetky nové jadrové bloky, ktoré získajú povolenie na výstavbu najneskôr v roku 2045. Investície do nových jadrových elektrární by sa mali klasifikovať ako ekologické, ak budú spĺňať najnovšie technické normy a ak bude predložený konkrétny plán na likvidáciu vysoko rádioaktívneho odpadu najneskôr do roku 2050.
Viacerí odborníci sa zhodujú, že ak bude v krajinách dostatočná politická vôľa, mnohé komplikácie vyplývajúce z návrhu Európskej komisie sa dajú prekonať a štáty by svojím spôsobom mohli aj popohnať vpred.
„Pravidlá pre jadrové a plynové projekty sú zatiaľ návrhom Európskej komisie, ktorý sa môže ďalej vyvíjať. Ak podmienka spracovania jadrového odpadu zostane zachovaná do roku 2050, bude to pre viaceré jadrové štáty výstraha. Česká republika napríklad hľadá miesto pre úložisko jadrového odpadu už takmer 20 rokov,“ povedal pre ČTK programový riaditeľ Zväzu modernej energetiky Martin Sedlák.
Podľa jeho slov bol doterajší proces neúspešný najmä kvôli zlému prístupu štátu. „Pretože neberie obce, ktorých sa proces hľadania úložiska týka, ako rovnocenných partnerov. Okrem toho české oficiálne plány predpokladajú začiatok výstavby úložiska až v roku 2050,“ povedal Sedlák.
Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu je návrh EK skôr pozitívnym signálom pre českú ekonomiku, nakoľko jadro sa dostáva do hry ako zelená investícia. „Robí to však za podmienok, ktoré je pre Českú republiku naozaj ťažké splniť. Preto sú potrebné ďalšie rokovania o tejto otázke. Súčasný návrh má množstvo negatív a komplikácií pre českú ekonomiku, ale ak ho berieme len ako základ pre ďalšie rokovania, je už vnímaný priaznivejšie,“ povedal Kovanda.
Česká republika aj Slovensko majú na svojej strane spojencov ako Francúzsko alebo Fínsko, ktoré už hlbinné úložisko jadrového odpadu vybudovali. „U nás sú proti výstavbe hlbinného úložiska obce, na ktorých území by malo byť, ale samotní štátni úradníci v posledných rokoch nevedú účinnú vysvetľovaciu kampaň ako úrady vo Fínsku, kde sa debata o hlbinnom úložisku vedie už od 70. rokov minulého storočia. Ak teda bude v Českej republike dostatočná politická vôľa, mnohé komplikácie vyplývajúce zo súčasného návrhu Európskej komisie sa dajú prekonať,“ vysvetľuje Kovanda.
Krajiny, ktoré zásadne odmietajú jadrovú energiu ako ekologickú energiu, sú v EÚ v menšine, tvrdí Kovanda. Patrí medzi ne Nemecko, Rakúsko, Luxembursko a Dánsko. „V týchto krajinách sú však len niektoré, často okrajové politické prúdy, najmä strany Zelených v Rakúsku a Nemecku alebo nemeckí postkomunisti, ochotné právne spochybniť uznanie jadrovej energie ako ekologického zdroja na úrovni EÚ,“ povedal Kovanda.
Inými slovami, hlavný politický prúd EÚ si aj pod ťarchou súčasnej energetickej krízy čoraz viac uvedomuje, že bez ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky je ekologická transformácia EÚ prakticky neuskutočniteľná, pretože by mohla viesť k bezprecedentným sociálnym otrasom a fatálnemu pritvrdeniu pozícií politických extrémov a dezintegračných síl v mnohých krajinách EÚ.
Preto podľa neho existujú pomerne priaznivé podmienky pre ďalšie rokovania a revíziu súčasného návrhu Európskej komisie.
Podľa ekonóma spoločnosti Natland Petra Bartoňa je podmienka hlbinného skladovania ľahko dosiahnuteľná. „Už súčasné plány pracovali s termínom vybudovania do roku 2050, a to sa vďaka pôsobeniu Parkinsonovho zákona termíny stále posúvali, pretože neexistovala žiadna zásadná hranica, za ktorú by sa nemohli posúvať. Ak sa teraz skutočne stanoví pevný dátum 2050, nebude nemožné urýchliť prácu s takouto motiváciou. To možno považovať za najjednoduchší problém, ktorý návrh taxonómie prináša,“ povedal Bartoň.
Návrh taxonómie, systému podpory ekologických investícií, ktorý teraz predložila Európska komisia (EK), klasifikuje jadrové a plynové zdroje za určitých podmienok ako zdroje priaznivé pre klímu. Návrh predpokladá, že do roku 2050 budú musieť mať elektrárne podzemné úložiská pre najnebezpečnejšie zložky jadrového odpadu.
