Nemecká energetická transformácia dáva krajine poriadne zabrať. Po nešťastí v japonskej elektrárni Fukušima v roku 2011 sa štát rozhodol jadrový sektor nadobro opustiť. Odstavenie posledných reaktorov je už takmer na spadnutie.
Nemecké záujmové skupiny BWE a VDMA pri príležitosti zverejnenia štatistík o prírastkoch novo inštalovaných veterných elektrární v Nemecku varujú, že pokiaľ má Nemecko dosiahnuť svoj cieľ do roku 2030, a to znížiť emisie skleníkových plynov o 65 % oproti roku 1990, musí významne zlepšiť podmienky na výstavbu veterných elektrární. V krajine by sa tak každoročne mal zvýšiť výkon aspoň o 4000 MW z veterných elektrární na pevnine, čomu prislúcha zhruba tisíc nových veterných turbín.
V tlačovej správe obe skupiny ďalej upozorňujú, že nárast spotreby elektriny v krajine bude zrejme väčší, než sa predpokladalo. Preto bude na dosiahnutie cieľov potrebné, aby sa ročne postavilo až 5000 MW. Ani toto číslo však nemusí byť dostatočné s ohľadom na nedávne ambiciózne ciele prezentované zo strany Európskej únie.
Na to, aby sa naplnili ciele EÚ, ročne by malo byť nainštalovaných až 6000 MW. Iba tak by bolo možné nahradiť pokles výstavby, ktorý sa začal v roku 2018.
Podľa štatistík dostupných na stránkach Energy-Charts, z pohľadu výstavby veterných elektrární bol najlepší rok 2017, kedy bolo do prevádzky uvedených takmer 4900 MW inštalovaného výkonu. V rokoch 2019 a 2020 boli prírastky naopak najnižšie, a to len 750 MW, resp. 1470 MW.
Dlhý povoľovací proces
Za hlavnú prekážku na ceste k dosiahnutiu vytýčených energetických cieľov považujú skupiny zdĺhavý povoľovací proces. Sťažujú sa predovšetkým na nedostatočnú digitalizáciu procesov a takisto nejednotný povoľovací postup v jednotlivých spolkových krajinách.
Pozitívom však je, že celý odbor v posledných rokoch prešiel značným vývojom a tempo schvaľovania nových projektov sa zvyšuje. Svedčí o tom aj 62 % medziročný nárast veterných elektrární uvedených do prevádzky počas prvého polroku tohto roka. Aj napriek tomu však BWE a VDMA odhadujú, že tento rok budú do prevádzky uvedené elektrárne s výkonom maximálne 2200 až 2400 MW, čo predstavuje približne polovicu vytýčeného cieľa.
