Náš priateľ, člen Slovenskej nukleárnej spoločnosti (SNUS) Ing. Jozef Valovič nás opustil vo veku 79 rokov. Na poslednú rozlúčku na trnavskom cintoríne sa popri smútiacej rodine stretlo i viacero oblastí, v ktorých bol Jozef aktívny – skauti, hudobníci, záhradkári, maliari, … no i my „jadrári“. Mal naozaj široký záber rôznych činností, prehľad i nadhľad a vedel ich tvorivo premietnuť aj do svoje práce, či pre Slovenské elektrárne alebo pre SNUS ako jej generálny sekretár (2005-2007).
Patril ku generácií „zakladateľov jadra“ – tých, ktorí ešte stavali a spúšťali bohunickú A-1 (práve Jozef bol v čase prvej „kritikality“ na blokovej dozorni Áčka ako kontrolný fyzik). V tom čase to bola skupina mladých ľudí okolo tridsiatky, ktorí ďalej pokračovali na V-1, V-2, či prešli do Mochoviec a dnes majú okolo 80. Niektorí stále v myšlienkach touto prácou žijú. Podobne aj Jozef ešte pár dní pred svojou smrťou pracoval na elektronickej reedícii publikácie SNUS: Kto je kto v Jadrovej energetike.
Silu a prínos tejto generácie si možno predstavíme, ak si uvedomíme ako sa vlastne formovala. Dostať sa na vtedajšiu Fakultu technické a jaderné fyziky (dnes Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská) ČVUT do Prahy sa podarilo možno jednému zo sto najlepších študentov. Pražské prostredie umocnené novou kultúrou (Semafor, Forman, Olympic, …) i blížiacou sa „Pražskou jarou“ mladým Slovákom otvorilo oči i nové obzory.
Kvalitná a náročná univerzita, vysoká spoločenská prestíž jadrového inžinierstva, ale i študentská komunikácia a súťaživosť posúvali týchto absolventov na najvyššiu úroveň. Po ich návrate domov (v tomto prípade do Jaslovských Bohuníc) to už boli možno jedni z tisíca a nie zo sto najlepších, ktorí mali potenciál posunúť Slovensko vpred. Časť z nich na nás hľadí spolu s Jozefom Markušom (podpredsedom SNUS a autorom fotografií).
Jozef Valovič bol však aj jeden z tých, ktorý tento potenciál plne využil. Spolu s ostatnými si musel poradiť okrem iného s výpočtami neutrónových tokov v reaktore, či automatizáciou ovládania zavážacieho stroja na výmenu paliva. Naučil sa 6 jazykov a získal si aj medzinárodné renomé (námestník vrchného riaditeľa Moskovského centra WANO – World Association of Nuclear Operators.
Z práce, odvahy, nápadov i zodpovednosti tejto výnimočnej generácie my mladší dnes žijeme. Som rád, že som s Jozefom mohol pár rokov pre SNUS pracovať a niečo sa od neho naučiť.
Česť jeho pamiatke!
