V piatok si pripomíname 11. výročie od havárie v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima-Daiiči. Nešťastie sa odohralo 11. marca 2011 o 6.46 h ráno SEČ (14.46 h miestneho času) a do histórie sa zapísalo ako najväčšia jadrová katastrofa od výbuchu v Černobyle. Tieto dve udalosti dosiahli historicky najvyšší možný stupeň – číslo 7, ktorý indikuje veľmi vážnu haváriu – na Medzinárodnej stupnici jadrových udalostí (International Nuclear Event Scale, INES). Nehodu vo Fukušime v konečnom dôsledku spôsobilo mohutné zemetrasenie nazvané Tohoku a následná vlna cunami.
Čo sa stalo
V prvých okamihoch pred katastrofou všetky prístroje v jadrovej elektrárni zareagovali správne a podľa havarijných plánov, keďže systémy na detekciu seizmickej činnosti spustili poplašné signály a nastalo automatické odstavenie reaktora. Tieto činnosti mimochodom prebiehali súčasne aj na ostatných jadrových zariadeniach v Japonsku. Vo Fukušime-Daiiči však nastal výpadok elektrického napájania, ktoré museli zastúpiť záložné dieselgenerátory. Bezpečnosť celej elektrárne vtedy závisela na cirkulácii chladiva reaktora, ktoré bránilo jeho prehrievaniu.
Problém však nastal tým, že spomínané zemetrasenie silou 8,9 stupňa Richterovej stupnice (bolo najsilnejšie v histórii meraní na japonskom území) spôsobilo obrovskú vlnu cunami. Táto vlna v hraničných hodnotách dosiahla až 40-metrovú výšku a svojou silou prenikla až 10 km do vnútrozemia. Na pobrežie, kde sa nachádza jadrová elektráreň Fukušima, narazili však vlny vysoké „iba“ 14 m, lenže aj tie stačili na zaplavenie reaktorov. Navyše spôsobili vypnutie núdzových generátorov a zastavili chladiace systémy. Vtedy nastalo poškodenie tlakových nádob reaktorov, ktorých palivo sa vo vnútri začalo taviť. Odkrytím paliva sa hromadil vodík a ten potom spôsobil tri výbuchy, ktoré kontaminovali areál a rozptýlené štiepne produkty unikli do okolia.
Udalosti vo Fukušime v prednáške analyzoval prof. Vladimír Slugeň:
Čo nasledovalo
S odstupom času sa naplno prejavila miera rizika stavby jadrového zariadenia na ostrovnom pobreží, a to hlavne v lokalite so zvýšenou seizmickou činnosťou. Neskoršie vyšetrovanie za vinníka určilo ľudský faktor, pretože pri projektovaní elektrárne Fukušima 1 dostatočne nezavážilo hľadisko predvídania udalosti, ktorú môžu spôsobiť prírodné podmienky.
To viedlo k ohromnému zvýšeniu bezpečnostných štandardov v jadrových zariadeniach po celom svete. Niektoré štáty však táto udalosť ovplyvnila natoľko, že zmenili svoj energetický mix a postupne začali odstavovať svoje jadrové elektrárne. Typickým príkladom v Európe je Nemecko, ktoré stále buduje infraštruktúru obnoviteľných zdrojov energie a pri nepriaznivom počasí sa musí spoliehať na zahraničné alebo vysokouhlíkové zdroje.
Radiácia a nepotvrdené obavy
Správa Vedeckého výboru OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR), ktorá hodnotí a rozširuje informácie dostupné zo správy z roku 2013, uviedla, že neboli zdokumentované žiadne priame zdravotné následky fukušimskej havárie. Panel skúmal viacero podnetov, napríklad aj výskyt prípadov rakoviny štítnej žľazy u detí, no výsledky vyšetrovania odhalili, že ho spôsobilo použitie vysoko citlivých ultrazvukových skríningových postupov v populácii. Dokument ďalej hovorí, že kolektívna efektívna dávka pre obyvateľstvo Japonska v dôsledku celoživotného vystavenia následkom havárie elektrárne Fukušima-Daiiči je približne 10 až 15% zo zodpovedajúcej hodnoty pre európske obyvateľstvo vystavené radiácii po havárii v Černobyle. Celková absorbovaná dávka do štítnej žľazy tvorila približne len 3 % z dávky v dôsledku černobyľskej havárie.
Podľa Wada Allisona, emeritného profesora na Katedre fyziky University of Oxford, reakcia úradov a médií na udalosť spôsobila vážne psychické, sociálne a ekonomické dôsledky, hoci účinok jej radiácie na zdravie obyvateľstva nebude zrejme nikdy badateľný. K takejto panike by podľa neho nedošlo, keby na školách prebehla primeraná osveta, ako to v Japonsku funguje v prípadoch skutočného nebezpečenstva zo zemetrasenia a cunami. Allison zároveň zdôrazňuje, že nezmyselne rozšírený hororový príbeh o radiácii by nevznikol, keby sme chápali spôsoby, akým sa život na Zemi vyvíjal a že jadrová energia a jej žiarenie sú základnými zložkami životného prostredia, ktoré boli mimoriadne aktívne ešte pred vznikom slnečnej sústavy. Žiarenie a jadrová energia sú pre ľudstvo mimoriadne prínosné a nesprávne interpretácie nám bránia v tom, aby sme jeho potenciál využili naplno.
Viac o udalostiach vo vo Fukušime-Daiiči z marca 2011 a ich dôsledkoch sa dočítate tu.
