Od černobyľskej havárie uplynie 26. apríla tridsaťštyri rokov. V mesiaci smutného výročia tragédie túto oblasť akoby symbolicky zachvátil rozsiahly požiar, ktorý sa, našťastie, podarilo hasičom postupne dostať pod kontrolu. Práve v tomto období však, viac ako inokedy, horí aj potreba pravdivo a objektívne informovať o udalostiach, ktoré sa stali pred viac ako tromi dekádami.
Slovenská nukleárna spoločnosť sa chce preto ostro ohradiť proti dezinformáciám, ktoré zverejnil web Pluska.sk v článku „Dedičstvo Černobyľu po 34 rokoch: Znetvorené deti a mutanti z mŕtvej zóny„. Rešpektujeme, že bulvárne médium má špecifickú cieľovú skupinu, ktorú sa snaží zaujať najmä chytľavými titulkami a nemusí sa v článkoch púšťať do odborných analýz. Ani takýto typ média si však nemôže dovoliť zverejňovať polopravdy a dokázateľné lži. Je to nielen v rozpore so žurnalistickými a etickými zásadami, ale je v rozpore so spoločenskou zodpovednosťou.
Čo nám v článku prekáža?
Stovky ≠ desiatky
Klamstvo: „Stovky ľudí, vrátane hrdinských hasičov, zomreli bezprostredne po výbuchu černobyľského reaktora…“
Pravda: Bezprostredne po nehode skonali 2 ľudia. Jeden zahynul pri výbuchu, druhý v priebehu dňa na ťažké popáleniny. Podľa správy Vedeckého výboru OSN pre sledovanie účinkov atómového žiarenia (UNSCEAR) z roku 2006 zomrelo ďalších 29 ľudí počas nasledujúcich štyroch mesiacov na následky akútneho ožiarenia. O dva roky neskôr bolo toto číslo upravené, výbor OSN do smutnej štatistiky pridal novinára, lekára a posádku vrtuľníka z likvidačnej čaty, ktorí boli medzi prvými na mieste nehody. Číslo narástlo na 54 (kvôli nesúhlasu s metodikou sa stále niekde stretnete s číslom 31).
Počet mŕtvych nepoznáme
Polopravda: „Nebezpečenstvu boli vystavení aj ľudia, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Ich počet sa odhaduje na 600- až 800-tisíc, pričom už 25.000 z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.“
Pravda: Na likvidácii černobyľskej tragédie sa skutočne podieľalo okolo 600-tisíc hrdinov a niektorí z nich naozaj zaplatili životom. Koľko ich zahynulo je dodnes predmetom ostrých diskusií a nedá sa nástojčivo tvrdiť, že to bolo „už 25 000“. Napríklad podľa zistení Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) to bolo maximálne 4000.
Estónsky vedec Mati Rahu v roku 2006 publikoval štúdiu, v ktorej pozoroval 10 000 likvidátorov z Lotyšska a Estónska. Jeho tím nezistil na tejto vzorke žiadne významné zvýšenie miery rakoviny. Medzi onkologickými prípadmi, ktoré sa vo vzorke objavili, pretože sa bežne objavujú aj v populácii, dominovala rakovina štítnej žľazy a mozgu. Tento fakt však autori pripisujú lepšiemu skríningu likvidátorov. Ani podľa UNSCEAR neexistuje žiadny vedecký dôkaz o zvýšení výskytu alebo úmrtnosti na rakovinu, či miery fyzických porúch, ktoré by mohli súvisieť s ožiarením u likvidátorov.
Iba ťažko popierateľné sú však psychické následky černobyľskej tragédie. U obyvateľov postihnutej oblasti často prepukla tzv. rádiofóbia – chorobný strach z ožiarenia. U likvidátorov sa tiež objavilo vyššie riziko samovraždy, než u bežnej mužskej populácie.
Hra s emóciami
Deti sú najcitlivejšou témou. Nikto nechce, aby trpeli. Deti za nič nemôžu a každý by ich rád videl užívať si bezstarostnú mladosť. Pluska vo svojom článku veľmi nevyberane zahrala čitateľom na túto citlivú notu. Každý normálny človek pri pohľade na zúbožené dieťa začne premýšľať nad nespravodlivosťou sveta a bude podvedome hľadať dôvody tohto stavu. Autor článku čitateľovi v popiskoch fotiek vinníka rovno „naservíroval“, bez snahy o priestor na racionálne zamyslenie sa a, žiaľ, v rozpore s vedeckými nálezmi a žurnalistickými zásadami.
Fotografie nie sú určené pre maloletých a slabé povahy!
1Mŕtvi novorodenci
Fotka 1 – Pri obrázku mŕtvych novorodencov nie je uvedený zdroj, a tak sa skutočný pôvod fotografie dohľadáva ťažko. Najstarší vypátrateľný, a teda pravdepodobne aj pôvodný, zdroj fotky je dnes už neexistujúci web picssr.com. Fotografia sa na zahraničných weboch často používa pri ťažení proti interrupciám a s vysokou pravedpodobnosťou nemá s Černobyľom nič spoločné. Autor k nej napriek tomu bez zaváhania uviedol „Mnohé deti sa po Černobyle rodili mŕtve.“ Ide o zavádzanie. Mnohé deti sa skutočne rodili po Černobyle mŕtve, ale rovnako sa mnohé deti, bohužiaľ, rodili mŕtve aj pred výbuchom.
Zvýšená úmrtnosť detí nikdy nebola preukázaná. Vedci však zistili, že dôsledkom Černobyľu bol u detí zvýšený počet nálezov rakoviny štítnej žľazy, pričom sa však miera prežitia blížila k 99%.
2Deti Černobyľu
Fotka 2 – Zábery pochádzajú z fotobanky Getty Images od fotografa Ezra Shawa, ktorý v Bielorusku nafotil galériu s názvom „BLR: Deti Černobyľu“. Ani on si však k fotkám, narozdiel od plusky, nedovolil bez zaváhania uviesť, že „Bieloruska Svetlana je jednou z mnohých obetí černobyľskej katastrofy„. Shaw k fotke miesto toho napísal: „Príčinu týchto chorôb je často ťažké nájsť a ešte oveľa ťažšie je ju dokázať. Ale nárast počtu prípadov rakoviny a iných zdravotných problémov v tejto oblasti je príliš veľký na akýkoľvek iný záver ? musí to byť ožiarenie.“ Otáznik v trištvrtine vety nie je náhodný, dáva fotografovi a fotobanke akú-takú istotu pred žalobou a pobúrením vedeckej obce.
3Objektívom Seana Gallupa
Fotka 3 – Táto fotografia a mnohé ďalšie pochádzajú z objektívu Seana Gallupa. Fotograf žijúci v Nemecku je plodným ekologickým aktivistom a v rokoch 2016 a 2017 pokrýval aj témy Černobyľu. Kým autor článku v Pluske uviedol: „Bieloruské deti, ktoré ešte dnes trpia poruchami kvôli radiácii z Černobyľu„, Gallup k svojim fotkám napísal: „Hoci správa Vedeckého výboru OSN pre sledovanie účinkov atómového žiarenia (UNSCEAR) tvrdí, že neexistuje vedecký dôkaz potvrdzujúci prepojenie medzi žiarením spôsobeným jadrovou katastrofou v Černobyle z roku 1986 a vrodenými chorobami, pozorovania lekárov v kontaminovaných oblastiach Bieloruska a Ukrajina však maľujú úplne iný obrázok. Štúdia z roku 2010, ktorú viedol americký výskumný pracovník Wladimir Wertelecki v troch okresoch na severnej Ukrajine, tiež zistila koreláciu medzi dramaticky vysokými mierami určitých vrodených chýb pri narodení a prítomnosťou nebezpečných hladín stroncia-90 u 48% z 20 000 testovaných žien…“ Autor fotografie teda férovo a transparentne uviedol A a pridal aj argument B, ktorým je štúdia Wladimira Werteleckeho. Ani Gallup si teda narozdiel od autora článku v Pluske nedovolil rozhodnúť, ktorý vedecký názor je správny.
4Zrecyklovaný článok spred roka
Žurnalistika, tak ako aj veda, ma svoje písané a nepísané pravidlá, zásady a etický kódex. Ten slovenský je zverejnený na webe Slovenského syndikátu novinárov. V časti s názvom „III. Novinár a verejnosť“ sa pri bode 10. píše „Novinár nesmie vydávať svoje staršie dielo za nové.“ Pluska napriek tomu článok s rovnakým titulkom a fotkou publikovala už minulý rok a dá sa predpokladať, že aj obsah bol totožný. Jediné, čo sa v texte aj titulku zrejme zmenilo bol rok výročia.
Nešírme dezinformácie
Katastrofa v Černobyle je čiernou škvrnou v histórii ľudstva a rozvoja jadrovej vedy. Okrem strát na životoch ťažkým spôsobom poznačila zmýšľanie ľudí, ktorí kvôli nej majú tendenciu prehliadať mnohé prínosy odvetvia atómovej vedy. Dúfame, že argumenty a osveta zabránia podobnej démonizácii, akou sa nechal strhnúť aj autor článku na štvrtom najčítanejšom slovenskom webe Pluska.sk…
