Globálna produkcia nízkouhlíkového vodíka je minimálna, jeho náklady ešte nie sú konkurencieschopné a jeho použitie v sľubných odvetviach, ako je priemysel a doprava, zostáva obmedzené. Existujú však povzbudivé signály, ktoré ukazujú, že vodík je na prahu významného poklesu nákladov a rozsiahleho globálneho rastu, uvádza správa IEA Global Hydrogen Review 2021.
V dokumente sa uvádza, že vlády musia vyvinúť stratégie a plány týkajúce sa úlohy vodíka v energetických systémoch. Vyzýva tiež na stimuly na používanie nízkouhlíkového vodíka na vytláčanie fosílnych palív a investície do výroby, infraštruktúry a tovární.
Neustála inovácia je zásadná pre zníženie nákladov a zvýšenie konkurencieschopnosti vodíkových technológií. Vlády tiež musia vytvoriť vhodné režimy certifikácie, normalizácie a regulácie.
Keď IEA vydala predchádzajúcu správu o budúcnosti vodíka pre G20 v roku 2019, stratégie využívania vodíka mali vypracované iba Francúzsko, Japonsko a Južná Kórea. Dnes nimi disponujú už vlády 17 krajín a viac ako 20 ďalších oznámilo, že pracuje na ich vývoji. Takisto aj mnohé spoločnosti sa snažia využiť obdobné príležitosti. V súčasnosti prebiehajú pilotné projekty na výrobu ocele a chemikálií s nízkouhlíkovým vodíkom, pričom sa skúma aj ďalšie priemyselné využitie. Náklady na palivové články poháňané vodíkom stále klesajú a predaj vozidiel s palivovými článkami rastie.
Na nedávnom zasadnutí Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) bolo povedané, že vodík vyrábaný jadrovými elektrárňami môže „zmeniť hru“ v boji proti zmene klímy prostredníctvom dekarbonizácie ťažkého priemyslu, skladovania energie a dokonca aj výroby syntetických palív v rámci prechodu na čistú energiu.
Chýbajúce medzinárodné dohody
Vodík je všestranné palivo, ktoré je možné vyrábať zo všetkých typov zdrojov energie prostredníctvom širokej škály technológií vrátane splyňovania, elektrolýzy, pyrolýzy a štiepenia vody. V posledných rokoch sa používajú farby na označenie rôznych spôsobov výroby vodíka so „zelenou“ pre vodík z obnoviteľných zdrojov a „modrou“ pre výrobu zo zemného plynu so zachytávaním, využívaním a skladovaním uhlíka (CCUS). Špecializované termíny, o ktorých sa diskutuje, zahŕňajú „bezpečné“, „udržateľné“, „nízkouhlíkové“ a „čisté“, ale IEA uviedla, že nie sú definované v žiadnej medzinárodnej dohode.
V správe IEA zahŕňa nízkouhlíkový vodík aj vodík vyrobený z obnoviteľnej a jadrovej elektriny, biomasy a fosílnych palív s CCUS.
Približne 12 demonštračných vodíkových projektov s kombinovanou kapacitou elektrolyzéra 250 MW skúma využitie jadrovej energie na výrobu vodíka. Tieto projekty sú v Kanade, Číne, Rusku, spojenom kráľovstve (UK) a USA, ale správa varuje, že nie všetky sa zrealizujú.
Spoločným umiestnením výroby vodíka s vyhradenou výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov alebo jadrovej energie sa často predchádzajú alebo minimalizujú náklady na prenos elektriny. Zvýšením dopytu po vodíku a palivách na báze vodíka bude medzinárodný obchod s vodíkom dôležitou súčasťou dodávateľského reťazca vodíka.
Krajiny, ktoré majú obmedzené domáce kapacity na výrobu nízkouhlíkového vodíka z obnoviteľných zdrojov, jadra alebo fosílnych palív s CCUS, alebo ktorým sa tieto procesy zdajú príliš drahé, môžu ťažiť z dovozu cenovo dostupnejšieho nízkouhlíkového vodíka.
