K „jadrovému obratu“ v Nemecku došlo po havárii v japonskej elektrárni Fukušima Daiiči v roku 2011. K nešťastiu prišlo po zdrvujúcom zemetrasení a následnej vlne cunami. Spolková kancelárka Angela Merkelová, niekdajšia zástankyňa jadra, zmenila svoj názor spolu so svojou krajinou a predlžovanie životnosti nemeckých elektrární dostalo veľmi rýchlu červenú.
„Fukušima nás núti uvedomiť si, že ani v technologicky vyspelej krajine, akou je Japonsko, sa nedajú bezpečne kontrolovať riziká spojené s jadrovou energiou,“ uviedla Merkelová pred desiatimi rokmi v Bundestagu pri obhajobe rapídneho konca jadra v krajine.
Impulzom pre tento krok boli naliehavé názory Nemcov. Väčšina z nich požadovala rýchle odstavenie starých elektrární. Všetko sa navyše odohralo krátko pred voľbami a strane Zelených raketovo rástli preferencie. Merkelová sa tak postavila do čela projektu Energiewende s cieľom uzavretia jadrových blokov v Nemecku a zaistenia nových obnoviteľných zdrojov energie. Ešte rok predtým pritom jej vláda životnosť elektrární bez problémov predĺžila.
Menej radikálne názory
Podľa aktuálneho prieskumu vyradenie elektrární z prevádzky do roku 2022 stále podporuje väčšina Nemcov. „Trend posledných desiatich rokov však ukazuje, že podpora rozhodnutia o odchode od energie z jadra klesá,“ cituje denník Welt.
Prieskum si síce zadali a zafinancovali priaznivci jadrovej energetiky, vykonal ho však renomovaný Institut für Demoskopie Allensbach a jeho závery by sme podľa denníka Welt nemali ignorovať. Prieskum zadala mimovládna nezisková organizácia Nuklearia, ktorá v Nemecku propaguje využitie energie z jadra a združenie zamestnávateľov. Zúčastnilo sa ho 1027 respondentov a prebehol medzi 1. a 13. májom.
Z prieskumu vyplýva, že za správne považuje rozhodnutie z roku 2011 aj naďalej 56 % ľudí. Za zlé ho naopak označila štvrtina opýtaných. Ešte v roku 2012 pritom odchod od jadra považovalo za správny 73 % respondentov a proti ich bolo len 16 %. V ďalších rokoch už zástancov odstavenia jadrových elektrární postupne ubúdalo.
Krutý osud nemeckých „jadroviek“
Všetky nemecké jadrové elektrárne majú byť odstavené najneskôr do konca budúceho roka. 47 % opýtaných ľudí tento dátum nepovažuje za realistický. O možnosti tento dátum odložiť uvažuje 42 % respondentov. Dôvodom je podľa denníka Welt obava o nedostatočné dodávky prúdu a obmedzenie závislosti na spaľovaní uhlia v tepelných elektrárňach, a tým pádom produkcia skleníkových plynov. Tretina ľudí predĺženie prevádzky odmieta, štvrtina sa nevedela vyjadriť.
Osem nemeckých atómových elektrární bolo odstavených ešte v roku 2011. Posledných šesť sa zastaví svoju výrobu v dvoch vlnách do konca budúceho roka. Elektrárne Grohnde, Brokdorf a Gundremmingen C čaká tento smutný proces na konca tohto roka a Sar 2, Neckarwestheim 2 a Emsland do konca roku 2022. Pred haváriou vo Fukušime pokrývala energia z jadra 22 % nemeckej spotreby elektriny, v súčasnosti je to asi 11 %.
Dovoz a odškodné
Po odstávke elektrární v roku 2011 krajina na nejaký čas zvýšila dovoz elektriny z okolitých štátov, najmä z Francúzska a Česka. V rokoch 2012 až 2015 následne nemecké uhoľné elektrárne vyrábali viac prúdu než pred japonskou haváriou. Tento spôsob výroby elektriny však postupne ustupoval do úzadia a na scénu sa dostali obnoviteľné zdroje. Od fukušimskej havárie sa v krajine takmer strojnásobili a momentálne podľa ARD stoja za výrobou takmer polovice nemeckej spotrebovanej elektriny. V roku 2030 to majú byť až dve tretiny.
Posledné tepelné elektrárne na uhlie majú byť odstavené v roku 2038, klimatickí aktivisti od vlády žiadajú ukončenie ich prevádzky už do roku 2030.
Jedinými zástancami jadra zostali opoziční liberáli FDP. Zelení najnovšie žiadajú aj uzavretie závodu na spracovanie uránu v Gronau a továrne na spracovanie palivových článkov v Lingene. Prevádzkovatelia jadrových elektrární dostanú od vlády finančné odškodnenie za ich predčasné uzavretie vo výške 2,428 miliardy eur.
A aké je záverečné konštatovanie denníka Welt? Podľa ich slov je investovanie do jadrovej energie vrátane malých modulárnych reaktorov extrémne nepravdepodobné. Je to najmä z dôvodu politickej neistoty a vysokým finančným nákladom.
