Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že predĺženie životnosti posledných troch nemeckých jadrových elektrární by mohlo mať zmysel. Pre slabnúci tok plynu z Ruska totiž rastie nebezpečenstvo zimnej energetickej krízy v najväčšej európskej ekonomike. Šéf spolkovej vlády povedal, že tri nemecké jadrové elektrárne, ktoré pôvodne mali ukončiť svoju činnosť koncom tohto roka (Isar-2, Emsland, Neckarwestheim-2), predstavujú len malú časť celkovej elektrickej kapacity krajiny, no aj napriek tomu by mohlo mať zmysel nechať ich v prevádzke dlhšie.
Podľa Scholza úrady urobia závery zo záťažového testu nemeckej elektrizačnej sústavy, ktorý momentálne prebieha a potom sa rozhodnú, čo ďalej. Kancelár tiež pripísal vinu za oneskorenie nasadenia kľúčovej turbíny pre plynovod Nord Stream 1 Rusku, ktoré obvinil, že zariadenie neprevzalo. „Je zrejmé, že nič, absolútne nič nestojí v ceste tomu, aby sa táto turbína prepravila do Ruska a nainštalovala,“ povedal nemecký kancelár.
Len pätina plynu
Keď ruská plynárenská skupina Gazprom v polovici júna znížila prietok plynu cez plynovod Nord Stream 1 o 60 percent, odvolávala sa na absenciu turbíny. Gazprom minulý týždeň pritvrdil, keď prietok plynu stlmil ešte výraznejšie: na 20 % svojej kapacity. To vyvolalo obavy, že Európa pred zimnou vykurovacou sezónou nestihne naplniť svoje plynové zásobníky a nedostatok plynu by mohol uvrhnúť „starý kontinent“ do recesie.
Scholz mal tlačovú konferenciu pri spornej turbíne, aby nemeckej verejnosti ukázal, že Gazpromu nič nebráni v tom, aby prevzal dodávku súpravy. Gazprom však naďalej trvá na tom, že za problémy s plynovodom Nord Stream 1 môže Európa. „Vyzývame partnerov, aby problémy čo najskôr vyriešili a situácia s dodávkami plynu na európsky trh sa okamžite znormalizuje,“ povedal zástupca generálneho riaditeľa Vitalij Markelov plynárenskej spoločnosti pre štátnu televíziu Rossija-24.
Údržbu turbíny uskutočnili v Kanade, ale kanadská vláda ju najprv odmietla poslať späť do Ruska s odvolaním sa na sankčný režim, ktorý uvalila na Kremeľ v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ottawa neskôr ustúpila po tom, ako ju Scholz požiadal, aby súpravu vyňala zo sankcií.
Náhradnú turbínu nezapojili
„Dôležité je, aby bolo zrejmé, že táto turbína môže byť kedykoľvek nasadená a použitá,“ povedal Scholz počas návštevy závodu Siemens Energy v Mülheime an der Ruhr. „Nejde tu o nič mystické… Turbína je tu, je možné ju dodať, len niekto musí povedať, že ju chce.“
Christian Bruch, výkonný riaditeľ spoločnosti Siemens Energy, výrobcu turbíny, uviedol, že Gazprom nemá žiadny dôvod obviňovať zo škrtenia prietoku plynu cez Nord Stream 1 absenciu turbíny. Uviedol, že keď ju poslali do Kanady, Rusi mali identickú náhradnú, ktorá mohla byť nainštalovaná namiesto nej. Ďalej prezradil, že v Portovaji, kompresorovej stanici plynovodu Nord Stream 1, je šesť takýchto turbín a na to, aby plynovod dosiahol 100-percentnú kapacitu, ich bolo potrebných len päť. Napriek tomu fungovala len jedna. „Preto sme teraz len na 20-tich percentách,“ povedal.
Markelov z Gazpromu zasa vysvetľoval, že plynový kompresor, ktorý pracuje v Portovaji, je jediný vo funkčnom stave. Turbíny na ostatných blokoch si podľa neho vyžadovali údržbu alebo opravy.
Jablko sváru
Otázka, či má Nemecko naďalej prevádzkovať svoje jadrové elektrárne, sa stala veľkým jablkom sváru medzi tromi stranami vládnucej koalície v krajine. Najmenšia z nich, liberálni slobodní demokrati, chcú, aby elektrárne fungovali dlhšie, zatiaľ čo Scholzovi sociálni demokrati a Zelení sú proti.
Scholz naznačil, že vo vláde prebieha názorová zmena. Naznačil, že niektoré nemecké spolkové krajiny, ako napríklad Bavorsko, možno budú musieť nechať svoje jadrové elektrárne v prevádzke dlhšie, pretože zaostávajú vo výstavbe veterných elektrární a nových elektrických sietí. „A to musíme vziať do úvahy,“ dodal.
Takisto zdôraznil, že Nemecko vyváža elektrinu do Francúzska, ktoré muselo z technických dôvodov odstaviť niekoľko svojich jadrových elektrární a označil to za dôležitý príspevok k európskej solidarite.
