Po nešťastí v japonskej elektrárni Fukušima v roku 2011 sa Nemecko rozhodlo jadrový sektor nadobro opustiť. Posledné reaktory chcú odstaviť už do dvoch rokov. Slabo až stredne rádioaktívne látky by Nemci radi trvalo skladovali v úložisku Konrad v Dolnom Sasku, no pre tie najviac rádioaktívne potrebuje štát podľa výpočtov Ministerstva životného prostredia nájsť kapacitu zhruba 600-tisíc metrov kubických. V tomto objeme je zahrnutý okrem vyhoretého paliva aj stavebný odpad, ktorý vznikne pri búraní zrušených jadrových elektrární.
O krok bližšie k trvalému úložisku
Geologicky vhodné podmienky pre trvalé skladovanie jadrového odpadu sú v Nemecku na 54 % územia vrátane rozsiahlych oblastí na hraniciach s našimi západnými susedmi Čechmi. Vyplynulo to zo správy zverejnenej Spolkovou spoločnosťou pre trvalé uskladnenie (BGE). Hodnotenie je súčasťou prvého kroku v hľadaní vhodného trvalého úložiska a zohľadňuje výhradne vhodnosť podložia.
Nemecko chce o mieste trvalého uskladnenia jadrových odpadov rozhodnúť do roku 2031. S ukladaním plánujú začať v roku 2050. Hľadanie vhodného územia krajina oficiálne odštartovala pred troma rokmi.
Veľká časť expertmi vybraných oblastí sa nachádza v Bavorsku a Sasku, pričom vo veľkej miere ide aj o územia susediace so Šumavou či Českým lesom. Hľadanie konečného miesta sa sústredí aj na sever krajiny, ktorý bol v správe zahrnutý prakticky celý. Vhodné podložie sa dokonca nachádza i pod časťou Berlína.
Čo bude s Gorlebenom?
Za budúci konečný sklad odborníci v minulosti označili severonemecký Gorleben, ktorý momentálne slúži ako medzisklad. To však vyvolalo masívnu vlnu odporu, čomu sa chce vláda tentoraz vyhnúť. Aj preto sľubuje, že výber bude transparentný a bude do neho zapojená aj verejnosť. Jednotlivé kroky musia potvrdiť aj poslanci Spolkového snemu a druhá parlamentná komora.
Bavorská vláda konečný sklad na svojom území momentálne odmieta. V minulosti však odporučila využiť práve túto oblasť a do jej vybudovania sa už investovali nemalé finančné prostriedky.
Ako prebieha hľadanie miesta pre konečné uskladnenie rádioaktívnych odpadov:
V prvej fáze, ktorá sa ešte nekončí, experti z BGE vyhodnotia zostávajúce geologické dáta, aby vylúčili nevhodné oblasti. Výber sa tak ešte viac zúži. V druhej fáze sa začne povrchový prieskum, ktorý pomôže zoznam lokalít upresniť. Na konci zostanú najmenej dve kandidátske miesta. O konečnom úložisku následne rozhodne tretia fáza. Jej súčasťou je podzemný prieskum.
