Technológia jadrovej fúzie sa už desaťročia považuje za technológiu budúcnosti. Hoci je najrozšírenejším zdrojom energie vo vesmíre, problémy spojené s využívaním slnečnej energie na Zemi sú zatiaľ neprekonateľné. Hoci teória je dobre známa, prax spájania atómov vodíka na uvoľnenie energie je technickou hádankou.
Zopár nedávnych pokrokov však vyvolalo prílev investícií. Jeden z míľnikov prekonali v decembri 2022, kedy Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) v USA dosiahlo prvý „čistý zisk energie“ vypálením najväčšieho lasera na svete na malú vodíkovú plazmovú peletu. Celé zariadenie stále spotrebovalo oveľa viac energie, ako vyrobilo, vedcom z LLNL sa však podarilo tento úspech zopakovať v nasledujúcom roku.
Podľa združenia Fusion Industry Association v súčasnosti v tejto oblasti nastáva „technologická explózia“. V minulom roku začalo svoju činnosť 13 nových spoločností zaoberajúcich sa fúziou, čím sa ich celkový počet zvýšil na 43. Celkovo prilákali investície vo výške 6,2 miliardy dolárov. Devätnásť z týchto spoločností očakáva, že do roku 2035 bude dodávať energiu z jadrovej syntézy do siete. Americká spoločnosť Helion Energy už podpísala dohodu so spoločnosťou Microsoft o dodávkach elektrickej energie v roku 2028.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu tvrdí, že Iter, mamutí nadnárodný fúzny reaktor, ktorý sa stavia vo Francúzsku, sa plne osvedčí až v roku 2050. Nedávny pokrok v iných oblastiach však agentúru podnietil k vytvoreniu pracovnej skupiny pre jadrovú syntézu, ktorá má koordinovať reguláciu.
Lídrom je USA, ale aj Nemecko má svojich expertov
Tak ako v mnohých iných technologických oblastiach, aj v oblasti jadrovej syntézy vedú Spojené štáty, ktoré majú 25 súkromných spoločností. Nemecko, ktoré investovalo veľké prostriedky do základného výskumu jadrovej syntézy, sa však môže pochváliť aj pôsobivými odbornými znalosťami a dvoma najzaujímavejšími začínajúcimi podnikmi, Marvel Fusion a Proxima Fusion, ktoré majú sídlo v Mníchove.
Nemecko má vďaka svojej impozantnej výskumnej základni a inžinierskym kapacitám veľkú šancu na rozvoj jadrovej syntézy. V septembri minulého roka spolková vláda oznámila, že v nasledujúcich piatich rokoch investuje 1 miliardu eur do čo najrýchlejšieho vývoja fúznej elektrárne v Nemecku. Niektorí však pochybujú, že tieto finančné prostriedky budú stačiť na to, aby krajina vyhrala takýto kapitálovo náročný závod.
Heike Freundová, prevádzková riaditeľka spoločnosti Marvel, uviedla, že víta rastúcu politickú podporu tohto odvetvia v Nemecku, ale pochybuje, že môže konkurovať USA vzhľadom na aktivistickú politiku Washingtonu a dynamický sektor rizikového kapitálu.
„Čelíme nedostatku finančných prostriedkov. Chýba nám tu jedna nula… Američania si stanovili misiu na desať rokov a robia všetko pre to, aby ju dosiahli,“ povedala Freundová na konferencii Digital-Life-Design.
Podobne aj spoločnosť Proxima, prvá spoločnosť, ktorá sa vyčlenila z prestížneho Inštitútu Maxa Plancka a jeho oddelenia pre fyziku plazmy za posledných 60 rokov, tvrdí, že by potrebovala 500 miliónov eur na financovanie výstavby demonštračného zariadenia na jadrovú syntézu s využitím svojej technológie stelarátora s magnetickým udržiavaním do roku 2031. „Stelarátory sú najjasnejšou a najpevnejšou cestou k rozvoju technológie,“ hovorí Francesco Sciortino, generálny riaditeľ spoločnosti Proxima.
Nemecký regulačný režim je však stále neistý a nedostatok súkromného európskeho kapitálu sťažuje získavanie takýchto súm. Napriek nadšeniu fúzneho priemyslu z pokroku dosiahnutého v posledných rokoch táto technológia nepomôže včas vyriešiť klimatickú krízu.
Vzhľadom na tento neistý časový plán kritici tvrdia, že investície by bolo lepšie nasmerovať na rýchlejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárna a veterná energia. Nemecké spoločnosti však už v oboch týchto odvetviach stratili pôdu pod nohami v prospech štátom dotovaných čínskych konkurentov.
