Minister hospodárstva Robert Habeck oznámil, že elektrárne Neckarwestheim-2 v Bádensku-Württembersku a Isar-2 v Bavorsku budú ponechané v prevádzke dlhšie, ako sa plánovalo, aby sa mohli využívať ako núdzová rezerva do polovice budúceho roka.
Minister uviedol, že po záťažovom teste vykonanom so štyrmi prevádzkovateľmi siete, v ktorom uvažovali najhoršie možné scenáre, dospeli k záveru, že „hodinové krízové situácie v systéme zásobovania elektrinou počas zimy 22/23, hoci sú veľmi nepravdepodobné, nemôžu byť úplne vylúčené“.
Rozhodnutie znamená, že bloky Neckarwestheim-2 s 1310 MW tlakovodným reaktorom (PWR) a Isar-2, 1410 MW PWR, zostanú v pohotovostnom režime s úplným personálom, no budú vyrábať elektrinu pre sieť iba v prípade núdze.
Minister Habeck trval na tom, že Nemecko má „veľmi vysokú bezpečnosť dodávok“ a že dva jadrové bloky by mali zostať v pohotovostnom režime do polovice apríla 2023, aby v prípade potreby „poskytli dodatočný príspevok do elektrickej siete v južnom Nemecku“.
Elektrárne by boli k dispozícii na prevádzku, ale nevyrábali by elektrickú energiu, pokiaľ by to nebolo potrebné.
Nemecko sa drží plánov postupného vyraďovania jadra
Nemecký minister hospodárstva trval na tom, že Nemecko sa bude aj naďalej držať svojich plánov – regulovaných zákonom – stiahnuť sa z jadrovej energetiky.
Posledné tri nemecké jadrové elektrárne mali byť natrvalo odstavené do konca decembra. Ďalšou elektrárňou, ktorá je stále v prevádzke, je Emsland, PWR s výkonom 1335 MW v Dolnom Sasku.
Ministerstvo hospodárstva a ochrany klímy v júli oznámilo, že vláda požiadala poskytovateľov energie, aby vykonali záťažový test pre nemeckú elektrickú sieť, aby sa zistilo, či je možné túto zimu zaručiť dodávky energie, aj keď dôjde k vážnym prerušeniam, ako je napríklad prerušenie dodávok plynu z Ruska.
Zástupca hovorcu vlády uviedol, že výsledky záťažového testu by mohli odôvodniť predĺženie používania jadrových elektrární.
Obe elektrárne spolu s Emslandom mali byť zatvorené po tom, ako bývalá kancelárka Angela Merkelová prisľúbila postupné odstavenie jadrovej energie po havárii JE Fukušima-Daiiči v Japonsku v roku 2011.
Plán postupného vyraďovania bol pôvodne predložený a schválený počas funkčného obdobia Gerharda Schrödera ako kancelára. Diskusie o predĺžení životnosti elektrární vyvolali búrlivú diskusiu v Nemecku, kde je jadrová energia už desaťročia zdrojom kontroverzií.
Oznámenie ministra Habecka, vedúcej osobnosti protijadrovej Strany zelených, o opätovnom spustení elektrární, by bolo kedysi nemysliteľné, ale strana sa dostala pod čoraz väčší tlak, najmä zo strany svojho koaličného partnera, probiznisovej FDP, aby pozastavila vyraďovanie.
Tlačové správy v Nemecku uviedli, že každý z FDP dúfa, že tohtotýždňové oznámenie môže viesť k úplnému prehodnoteniu politiky postupného vyraďovania, argumentujúc tým, že jadrová energia pomôže Nemecku dosiahnuť ciele s nulovými emisiami uhlíka skôr, a zároveň pomôže zabezpečiť dlhodobú energetickú bezpečnosť. Strana zelených tento postoj odmietla.
