15. apríla 2023 boli v Nemecku odstavené reaktory v elektrárňach Emsland v Dolnom Sasku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Isar 2 v Bavorsku. Pôvodne sa počítalo s ich odstavením ku koncu roka 2022, pre energetickú krízu však poslanci na návrh vlády ich chod predĺžili.
O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku rozhodla v máji 2011 vláda kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom na to bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011. Do tohto roka Nemecko produkovalo z jadra 25 percent elektrickej energie. Ešte v roku 2011 bolo odstavených 8 z celkovo 17 vtedy fungujúcich jadrových elektrární v krajine, ďalších 19 už v tom čase bolo definitívne odstavených.
Energiu z jadra prestalo Nemecko vyrábať po 62 rokoch. Rozmach atómovej energetiky zažilo po ropných krízach v 70. rokoch. Prvý jadrový reaktor na výrobu elektriny spustili vedci z Technickej univerzity v Mníchove v roku 1957 v Garchingu. Prvý komerčný nemecký jadrový reaktor bol spustený v roku 1961.
Nedôvera k jadrovej energetike medzi nemeckými politikmi a verejnosťou narástla po vážnych nehodách jadrových elektrární v americkom Three Mile Island (1979) a v ukrajinskom Černobyle (1986). Vlády Helmuta Kohla preto v 80. rokoch už výstavbu ďalšej jadrovej prevádzky nenavrhli a posledná nemecká jadrová elektráreň v Neckarwestheime bola dokončená v roku 1989.
Teraz Nemecko stavia predovšetkým na obnoviteľných zdrojoch. Vlani takto vyrobilo 55 percent elektriny, do roku 2030 chce takto získavať najmenej 80 percent elektrickej energie. Rekordný podiel na obnoviteľnej produkcii mali veterné elektrárne, predovšetkým tie pevninské.
