Nemecká vláda sa rozhodla zatvoriť svoj civilný jadrový priemysel po katastrofe vo Fukušime v roku 2011 v Japonsku – rozhodnutie, ktoré kritici neprijali pozitívne, nakoľko sa obávali spaľovaniu väčšieho množstva fosílnych palív na výrobu elektriny. Posledné tri zo 17 nemeckých reaktorov prestali vyrábať v apríli tohto roka. Do marca 2011 Nemecko vyrábalo jednu štvrtinu elektriny z jadrovej energie.
Medzi tými, ktorí požadujú, aby Berlín prehodnotil jadrovú energiu, je aj bavorský štátny premiér Markus Söder, ktorý povedal, že tri elektrárne, ktoré boli odstavené ako posledné – Isar-2, Neckarwestheim-2 a Emsland – by sa mali „okamžite“ reštartovať. Tieto tri elektrárne sa podieľali približne 6 % na celkovom energetickom mixe krajiny.
Saský krajinský premiér Michael Kretschmer, generálny tajomník CDU Carsten Linnemann a spolulíder parlamentnej frakcie Jens Spahn chcú tiež oživiť jadrovú energetiku. Periodikum Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedlo, že medzi dvoma konzervatívnymi stranami – CDU a CSU – existuje „všeobecná zhoda“, že kvôli strate lacného ruského plynu pre nemecký priemysel by sa jadrová energia mala vrátiť do programu.
Söder povedal, že rozhodnutie zaobísť sa bez nukleárnej energie „pretrhlo kontakt s realitou“. „Teraz musia nastať zásadné politické zmeny, najmä v oblasti energetiky,“ povedal pre noviny.
Tri strany požadujúce návrat k jadru majú 289 kresiel v 726-miestnom Spolkovom sneme, čiže národnom parlamente. Vláda má 417. Kancelár Olaf Scholz, člen Sociálnodemokratickej strany, povedal, že Nemecko nenechá otvorené dvere pre možný návrat k využívaniu jadrovej energie teraz ani v budúcnosti. V septembri však Nemecko uviedlo, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov investuje viac ako 1 miliardu EUR do výskumu jadrovej syntézy, keďže sa chystá „vytvoriť ekosystém jadrovej syntézy“, aby sa jadrová elektráreň mohla stať „realitou v Nemecku tak rýchlo, ako sa dá“.
