Farma Kathariny Zinnecker na predhorí nemeckých Álp je vlastníctvom rodiny od roku 1699. Ale aby z farmy vyžili aj v súčasnosti, musí Katharina Zinnecker spolu s manželom urobiť viac, ako len predávať mlieko zo stáda dojníc. A tak pokryli strechy hospodárskych budov farmy solárnymi panelmi. A vďaka značným štátnym garanciám to, čo získavajú z predaja elektriny, sú „isté peniaze, nie ako u dojníc. Lebo ceny mlieka sú raz hore, raz dolu.“
Prinášame vám preklad článku, ktorý 7. októbra 2017 zverejnil denník New York Times.
Farma je príjemcom Energiewende, čo je nemecký výraz pre transformáciu energetiky na trvalo udržateľnú. V posledných dvoch desaťročiach sústredilo Nemecko svoju politickú vôľu a bohatstvo, aby odstavilo svoje silné hospodárstvo od tradičných energetických zdrojov, ktoré sú obviňované zo zmeny klímy.
Ale výhody programu nepociťujú všetci. Objavil sa de facto triedny systém, ktorý zaťažuje skupinu nemajetných vyššími účtami za elektrinu, ktoré pomáhajú dotovať inštaláciu solárnych panelov a veterných turbín inde.
Od roku 2000 Nemecko vynaložilo odhadom 189 miliárd eur alebo približne 222 miliárd dolárov na dotácie obnoviteľných zdrojov energie. Ale emisie uviazli približne na úrovni roku 2009 a v poslednom roku dokonca stúpli.
Nárast emisií súvisí s výrobou uhoľných elektrární, ktoré vyrábajú chýbajúcu energiu po rozhodnutí Nemecka vzdať sa jadrových elektrární. To vyvoláva otázky – a zlosť – na program, ktorého cieľom bolo vytvorenie ekologickejšej energetiky v krajine.
Tento nedostatok pokroku je „dôkazom čiastkového zlyhania transformácie energie,“ povedal Artur Lenkowski, analytik energetického trhu v spoločnosti IHS Markit. „Zmyslom transformácie energetického sektora bolo zníženie emisií skleníkových plynov.“
Teraz je Energiewende na križovatke. Kancelárka Angela Merkelová síce mohla v septembri vyhrať vedúce postavenie v Nemecku už po štvrtýkrát, ale jej strana stratila rozhodujúci vplyv. Musí vytvoriť koalíciu s ľavicovými zelenými a liberálmi podporujúcimi podnikanie. So stranami, ktoré majú diametrálne odlišné názory, vrátane environmentálnych politík.
Či Nemecko dosiahne svoj cieľ stanovený pre emisie oxidu uhličitého ovplyvní to, ako sa takáto rôznorodá skupina dá dohromady. V porovnaní s úrovňami z roku 1990 chce Nemecko znížiť svoje uhlíkové emisie o 40 % roku 2020 a o 95 % do roku 2050.
Environmentálne hnutia zapustili v Nemecku hlboké korene
Alternatívne zdroje elektrickej energie v Allgäu prekvitajú; Allgäu je regiónom vlnitých pasienkov, borovicových lesov a klenutých kostolov – domovom rodinnej farmy Kathariny Zinnecker.
V dedine Wildpoldsried s 2600 obyvateľmi kúsok od farmy sa v posledných rokoch investovalo približne 40 miliónov eur – väčšinou obyvateľmi – do obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenia energetickej účinnosti. Domy jasných farieb zdobené drevom sú vykurované generátormi na metánový plyn z kravského hnoja a veterné turbíny, vysoké takmer 150 metrov, zabezpečujú elektrinu zo svahov.
Günter Mögele, zástupca primátora a energetický koordinátor Wildpoldsriedu, povedal, že rozhodnutie obce koncom 90. rokov o zameraní sa na obnoviteľné zdroje energie sa vyplatilo.
Obec celkovo vyrába približne sedemkrát viac energie ako spotrebuje a prebytočnú energiu predáva do siete. Príjmy zo solárnych panelov umiestnených na verejných budovách sa vracajú do štátnej pokladnice. Často sa rozdeľujú za účelom dotovať zelenú energiu a znížiť poplatky pre lokálne hudobné kluby a športové zariadenia.
Ale dotácie do obnoviteľnej energie sú financované prostredníctvom faktúr za elektrinu, čo znamená, že Energiewende je do veľkej miery dôvodom, prečo sa spotrebiteľské ceny od roku 2000 zdvojnásobili.
„Tieto veľké nárasty nie sú absolútne v poriadku,“ tvrdí Thomas Engelke, tímlíder pre oblasť výstavby a energetiky Zväzu nemeckých spotrebiteľských organizácií, čo je zastrešujúca organizácia skupín spotrebiteľov.
Vyššie ceny mali politické následky
Krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko, ktorá získala dostatočnú podporu v nedávnych voľbách, vyzývala k „okamžitému odchodu“ z Energiewende. Táto partaj, známa pod nemeckou skratkou AfD, chápe program ako záťaž pre nemecké domácnosti a získala veľa priaznivcov z dôvodu rastúcich nákladov programu.
Julian Hermneuwöhner je jedným z takýchto voličov. 27-ročný študent informatiky povedal, že jeho rodina platila kvôli Energiewende 800 eur ročne navyše.
Ale neviedlo to k nižším emisiám CO2. Je frustrujúce, že platíme oveľa viac, pretože krajina z toho nič nezískala.
Nemecko bolo priekopníkom čistej energie, no nie vždy aj uvidelo výsledky, ktoré očakávalo. A to i napriek značným výdavkom.
Krajina sa napríklad zamerala očistiť výrobu elektriny, čo prinieslo isté výsledky. Približne jedna tretina elektriny v Nemecku pochádza z obnoviteľných zdrojov, čo je päťnásobný nárast od roku 2000. V USA to bolo minulý rok 15 percent. Británia vyrába asi štvrtinu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a Francúzsko približne 19 percent.
Ale úsilie v rámci programu bolo do istej miery zmarené rozhodnutím vlády týkajúcim sa odstavenia jadrovej energie po nehode vo Fukushime po roku 2011. Týmto sa Nemci začali viac spoliehať na rozsiahle kapacity uhoľných elektrární, ktoré tvoria najväčšiu časť emisií z výroby elektriny.
Krajina musí už začať riešiť sektor dopravy, v ktorom vzrástli emisie po tom, čo hospodárstvo dosiahlo boom a na cestách sa objavilo viac osobných a nákladných áut. Na rozdiel od Británie a Francúzska Nemci nestanovili dátum, kedy sa prestanú predávať benzínové a naftové vozidlá.
Nedávna politická skúsenosť neveští pre Nemecko nič dobré. Takzvaná veľká koalícia medzi Merkelovej kresťanskými demokratmi a sociálnymi demokratmi, ktorá vládla od roku 2013 až do posledných volieb, narazila na mnohé protichodné záujmy, až sa nedokázala presadiť v energetickej politike.
Zástancovia Energiewende tvrdia, že Nemecku hrozí zaostávania za konkurenciou, akou je Čína a Spojené štáty v potenciálne rozsiahlom a rýchlo sa rozvíjajúcom podnikaní rozvoja a exportu technológií na výrobu čistej energie. Tvrdia, že bez nového smerovania sa krajine s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí splniť svoje ciele pre emisie uhlíka.
To, ako sa vláda vyrovná s týmito problémami, bude mať zásadný význam pre odvetvie aj pre spotrebiteľov.
Nemecko sa už posunulo smerom k vytvoreniu kontrolného mechanizmu pre dotácie. Predovšetkým stlačilo náklady zavedením systému aukcií pre nové projekty súvisiace s obnoviteľnými zdrojmi – avšak je stále zodpovedné za vyplácanie príspevkov po dobu 20-ročnej životnosti existujúcich projektov.
Väčším problémom sa môže javiť skutočnosť, že Nemecko už prijalo niektoré z jednoduchších krokov v rámci svojej energetickej transformácie vytvorením energeticky účinnejšieho odvetvia a obnoviteľných zdrojov.
Ďalší vývoj bude vyžadovať splnenie tvrdších cieľov. To by znamenalo spochybniť politicky silný automobilový a uhoľný priemysel vrátane odborov a spoločností, ktoré sa postavili proti prerušeniu výroby.
„Niektoré príležitosti, ktoré boli ľahko dostupné, sme už možno prepásli,“ vyhlásil Tim Boersma, senior výskumník Centra globálnej energetickej politiky na Kolumbijskej univerzite. „Začína byť jasné, aký náročný je tento celkový prechod.“
