Ak si chce Kanada udržať šance na splnenie svojich cieľov nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050, musí implementovať viac malých modulárnych reaktorov (SMR). Toto zistenie vyplýva z novej správy Power When You Need It: The Case for Small Nuclear Reactors, ktorej autormi sú John Richards a Christopher Mabry. Výskumníci v nej ponúkajú podrobný prehľad prognóz globálneho a kanadského dopytu po elektrickej energii, nákladov a flexibility každej zo zelených technológií.
Dospeli k záveru, že Kanada potrebuje vo veľkom staviť na solárnu a veternú energiu s pridaním malých modulárnych reaktorov (small modular reactors, SMR) do svojho elektrického mixu.
Bez jadra hrozí nestabilita
Premenlivý výkon veternej a slnečnej energie bez výrazne vylepšených technológií skladovania znamená, že svet bude podľa Medzinárodného panelu OSN pre klimatickú zmenu potrebovať do roku 2050 dvakrát až päťkrát viac jadrovej energie. Autori pozorujú, že prílišné spoliehanie sa na rozmary vetra a slnka už viedlo k nestabilite systému na miestach, ako je napríklad Kalifornia.
Správu zverejnil nezávislý think-tank C.D. Howe Institute. Hovorí, že návrhy malých reaktorov majú výhody oproti obrovským komplexným inštaláciám, ktoré tvoria súčasnú starnúcu kanadskú flotilu s 19 reaktormi.
Mnohé dizajny SMR udržujú komponenty dostatočne malé na prepravu nákladnou alebo železničnou dopravou. Kupujúci dostane kompletne zmontovaný výrobok, dizajnovaný na určené miesto, alebo sa dodáva v niekoľkých kusoch na montáž na mieste. SMR môžu byť použité aj v tandeme. Malé mestá budú môcť používať jeden modul, zatiaľ čo metropolitné oblasti ich použijú štyri alebo päť. Malé modulárne reaktory sú podľa správy tiež bezpečnejšie (ich súčasťou je pasívne núdzové odstavenie) a oveľa flexibilnejšie ako dnes používané veľké jadrové reaktory.
Rovnako lacné ako vietor a slnko
Niektoré konštrukcie produkujú paru s vysokou teplotou, ideálnou na extrakciu ropy z bridlíc a odsoľovanie vody. Môžu sa tiež nachádzať v blízkosti konečného spotrebiteľa, čím sa znižujú náklady na prenos a majú škálovateľnú veľkosť, pričom niektoré sú navrhnuté tak, aby produkovali menej ako 25 MW, čo by umožnilo nahradiť stovky dieselových generátorov po odľahlých kanadských oblastiach.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že náklady na energiu vyrobenú SMR sú pravdepodobne rovnako nízke alebo nižšie ako prostriedky nevyhnutné na veternú alebo solárnu elektrinu. Kanada nie je jedinou krajinou, ktorá sa usiluje o rozvoj SMR. Čína, USA, Francúzsko a ďalšie analyzujú viacero dizajnov SMR.
„Kanada má jedinečnú pozíciu ako krajina so spoľahlivými výsledkami v oblasti jadrovej energie od 60. rokov,“ spoluautor John Richards, emeritný profesor na Univerzite Simona Frasera. „Sme druhým najväčším producentom uránu na svete. Odhaduje sa, že v Kanade by sme mohli podporiť 70–80 percent dodávateľského reťazca SMR, od výroby paliva až po výrobu dielov.“
Federálna vláda by mohla urobiť viac, aby pomohla. Záväzok kanadskej investičnej banky vo výške 970 miliónov CAD je vítaný, rovnako ako oprávnenosť SMR na ekologický daňový úver. Jadrová energia je však stále vylúčená zo štruktúry ottawských zelených dlhopisov a ďalších programov financovania čistej energie.
Provinčné vlády tiež signalizovali silný záväzok voči jadrovej energii, vrátane vydania plánu pre SMR v Ontáriu, New Brunswicku, Saskatchewane a Alberte; spoločnosť SaskPower oznámila, že skúma potenciál vybudovania malých reaktorov v 30. rokoch 21. storočia a predĺženia životnosti jadrovej elektrárne Pickering, po ktorom bude nasledovať štúdia možnej rekonštrukcie.
