Konzorcium, ktoré dúfa, že využije teplo z navrhovanej britskej jadrovej elektrárne Sizewell C na zachytávanie oxidu uhličitého zo vzduchu v obrovskom meradle, tvrdí, že úspešne dokončilo výskumný a vývojový projekt a je pripravené postaviť demonštračné zariadenie.
Tí, ktorí stoja za projektom – Sizewell C spoločnosti EDF, Nottinghamská univerzita, Strata Technology, Atkins a Doosan Babcock – optimisticky zhodnotili pokrok dosiahnutý v prvej fáze inovačnej súťaže britského Ministerstva obchodu, energetiky a priemyselných stratégií (BEIS) týkajúcej sa odstraňovania skleníkových plynov.
Uvádzajú, že technológiu priameho zachytávania vzduchu poháňanú teplom je možné vyvinúť a v budúcnosti rozšíriť a integrovať s elektrárňou Sizewell C, ktorá ponúka vyššiu účinnosť a menšiu závislosť od elektrickej energie v porovnaní s existujúcou technológiou priameho zachytávania vzduchu a „mohla by využiť až 400 megawattov tepla z elektrárne na zachytenie 1,5 milióna ton CO2 ročne, čo by stačilo takmer na vyrovnanie všetkých emisií Spojeného kráľovstva zo železničnej dopravy“.
Zámerom je využiť teplo (paru) z turbínového zariadenia v elektrárni Sizewell C, keď je v prevádzke, a odstrániť CO2 z okolitého vzduchu, kde je jeho koncentrácia približne 400 ppm, umiestnením veľkého objemu vzduchu do kontaktu s chemickými látkami známymi ako sorbenty pomocou adsorpčného systému, kde CO2 priľne na pevný povrch sorpčného materiálu. Sorbenty sa potom upravia tak, aby sa z nich CO2 uvoľnil a stlačil na uskladnenie alebo opätovné použitie, pričom adsorpčné materiály sa môžu tiež opätovne použiť.
Konzorcium je medzi uchádzačmi o financovanie 2. fázy zo súťaže BEIS a tvrdí, že „experimenty vykonané pomocou pilotného zariadenia v laboratóriu umožnili dokončiť návrh procesu“ pre demonštračné zariadenie s kapacitou 100 ton CO2 ročne.
Ich návrh je postaviť demonštračné zariadenie s odhadovanými nákladmi 3,0 milióna GBP (3,5 milióna EUR) na pozemku s rozmermi približne 12 krát 20 metrov v lokalite Sizewell C alebo v jej okolí: „Hlavnou výhodou umiestnenia demonštračného zariadenia v širšom areáli Sizewell C alebo v jeho okolí je, že podmienky prostredia, ktorým je vystavená adsorpčná kolóna, budú reprezentatívne pre potenciálne komerčné zariadenie na integráciu do Sizewell C, ak sa v príslušnom čase získajú všetky potrebné povolenia a iné súhlasy.“
Počas skúšobnej fázy 1 tím zistil, že bočný vietor zvýšil účinnosť systému, ale tvrdí, že jednou z oblastí, ktorú by bolo potrebné preskúmať v prípade demonštračného zariadenia, je vplyv morskej soli v ovzduší v pobrežnej lokalite.
„Po získaní významných údajov z demonštračného zariadenia, ktoré upevnia dôveru v komerčný potenciál technológie,“ je ďalšou etapou plánu postupné zvyšovanie rozsahu na zachytávanie 50 000 ton CO2/rok do roku 2030 a „skúmame možnosti využitia zdrojov tepla z iných jadrových elektrární v Spojenom kráľovstve“.
Potom sa bude ďalej rozširovať na zariadenie spojené so Sizewell C „schopné zachytávať CO2 v megatonovom meradle“, hoci dodáva, že „je potrebné nájsť alternatívnu jadrovú (alebo inú) elektráreň so zdrojom tepla, ktorá by mohla poháňať tento proces, keďže Sizewell C v tomto čase ešte nebude k dispozícii, ale samozrejme Sizewell C bude schopný poháňať riešenia na zachytávanie uhlíka v megatonovom meradle, keď bude uvedený do prevádzky v 30-tych rokoch“.
V správe konzorcia sa tiež uvádza, že vysoké náklady, ktoré sú v súčasnosti spojené s priamym zachytávaním vzduchu, sú „hlavnou prekážkou rozvoja významného trhu v Spojenom kráľovstve“, ale uvádza sa, že využitie „budúceho nízkonákladového nízkouhlíkového tepla dostupného z jadrovej elektrárne“ znamená, že by sa mohol dosiahnuť cieľ odstraňovania CO2 v megatonovom meradle pri nákladoch nižších ako 200 GBP (235 EUR) na tonu odstráneného CO2.
V prípade tohto zariadenia komerčného rozsahu navrhuje Sizewell C po uvedení do prevádzky získať až 400 MWt tepla z jadrovej elektrárne. Na zavedenie kogenerácie bude potrebná „menšia úprava projektu elektrárne“, ale spoločnosť Sizewell C „v tejto fáze neočakáva žiadnu významnú zmenu replikácie projektu z Hinkley Point C alebo jeho bezpečnostnej koncepcie“.
Podľa plánu by v elektrárni Sizewell C mali byť dva reaktory EPR, ktoré by vyrábali 3,2 GW elektrickej energie, čo by stačilo na napájanie približne šiestich miliónov domácností. Išlo by o „repliku“ elektrárne Hinkley Point C, ktorá sa stavia v Somersete v Anglicku. Spoločnosť EDF predložila v máji 2020 žiadosť o územné povolenie (žiadosť o plánovanie) elektrárne a uviedla, že ak všetko pôjde dobre, očakáva, že konečné rozhodnutie o investícii prijme ešte tento rok alebo v roku 2023.
Spracoval a napísal: World Nuclear News
Pôvodný článok nájdete tu.
