Lákala ho kybernetika, organizácia a riadenie, ale aj energetika. Napokon zvíťazil „atóm“.
Začínal na bohunickej V1 ako operátor, neskôr ako zmenový inžinier a vedúci prevádzky. Potom pôsobil v moskovskom a londýnskom centre WANO, ale aj v Bruseli, kde mal na starosti obhajobu slovenských záujmov v priemysle a energetike ešte pred vstupom do Európskej únie. Na ministerstve hospodárstva spolupracoval pri riadení a formovaní energetickej politiky a napokon zakotvil v Euratome, kde sa dostal až na pozíciu vedúceho sekcie monitorovania trhu s jadrovými materiálmi zásobovacej agentúry Euratom Supply Agency (ESA).
Dnes žije v Luxemburgu, už je na dôchodku, no neprestajne sleduje dianie v jadrovej energetike. A od minulého roka intenzívne o nej bloguje. Rozprávame sa s jadrovým inžinierom Mariánom Naniašom.
Čo vám napadne, keď sa povie “jadrová energetika” a keď si predstavíte spätne aj vašu bohatú kariéru?
Sila a vzájomná dôvera v kolektívnej spolupráci. Na rozdiel od neúspechu (kde stačí jeden nezodpovedný lajdák), úspech v jadrovej energetike je vždy výsledkom kolektívnej spolupráce. Pretože sila lídra spočíva v sile jeho tímu.
Spomínam si na svoje úplné začiatky s kolegami – operátormi jadrového reaktora, keď sme si veľmi seriózne vzájomne sľúbili, že vzhľadom k závažnosti práce ktorú robíme si vždy navzájom budeme hovoriť len pravdu, dokonca aj keby to malo mať dosah na naše kariéry. Spomínam si na kolegov z kontrolovaného pásma, ktorí boli doslova a do písmena „naše predĺžené oči a ruky“, … kde sme si absolútne navzájom dôverovali pri odovzdávaní informácií ako aj vykonávaní operatívnych zásahov.
V jadrovej fyzike fungujú veci na základe prírodných zákonov a nie na základe ekonomiky, vymyslených právnych kľučiek či nebodaj názorov politikov.
Ale paradoxne mi to pripomína aj kurióznu situáciu z konca mojej pracovnej kariéry v Euratome. Nastú
pil nový námestník generálneho riaditeľa a v rámci spoznávania prechádzal všetky pracoviská a s každým pracovníkom sa osobne na chvíľu rozprával, zvedavý na informácie ktoré mu poskytli. Po ukončení návštevy v ESA sa opýtal zaujímavú otázku: „Keď som kedysi pracoval s ekonómami, tak mi hovorievali, že oficiálnym informáciám mám veriť tak na polovicu, keď som neskôr spolupracoval s právnikmi, tak mi hovorievali, že nemám úplne veriť ničomu, lebo sa to všetko dá interpretovať aj ináč. A Vy mi tu tvrdíte, že všetky informácie a cifry ktoré ste mi ukázali sú pravdivé, ako je toto možné?“ A generálny riaditeľ, sám v minulosti bývalý dlhoročný a skúsený jadrový inšpektor mu trefne odpovedal: „Kolega, to je veľmi jednoduché. V jadrovej fyzike fungujú veci na základe prírodných zákonov a nie na základe ekonomiky, vymyslených právnych kľučiek či nebodaj názorov politikov.“
Prečo ste začali blogovať o jadre?
Bola to viac-menej náhoda, ale hlavným dôvodom je že o jadrovej energii či energetike síce existuje množstvo informácií, ale často sú tendenčné, alebo, naopak, príliš odborné. A to si bežní čitatelia nezaslúžia, pretože prvé ich zavádzajú a druhé sú pre nich nezáživné. Tak sa snažím ponúkať trošku iný pohľad.
Blog Mariána Naniaša na stránkach denníka SME si môžete prečítať tu.
Zo zásady píšem preverenú pravdu. Pravda je totiž v našom živote nesmierne dôležitá, a ja sa ju snažím vzhľadom na svoje skúsenosti a poznatky ešte aj doplniť informáciami z pozadia – teda nielen čo sa stalo, ale aj prečo sa to stalo, prípadne za akých okolností k tomu došlo. Myslím, a podľa mojej spätnej väzby ktorú mám, to určitú oblasť čitateľov zaujíma. Samozrejme, že neočakávam vysoký počet čitateľov, veď zákony mediálnej popularity sú kruté. To, čo sa predáva a číta, sú havárie, smrť, nešťastie, klebety a pozitívne správy sú až na konci. Ale to neprekáža, toto je ako doplnkový bonus.
Je potrebné verejnosti vysvetľovať, o čom je jadrová energetika?
Áno, je to veľmi potrebné, pretože okolo nej je veľké množstvo mýtov a zavádzania. Problémom jadrovej energie (teda presnejšie tej, ktorá je ovládaná nami – ľuďmi, lebo jadrová energia existuje aj bez našej vôle) je v tom že bola „narodená v pancieri a s prilbou na hlave“ a jej prvé použitie ľuďmi bolo práve ako vojenská ničivá zbraň. A vieme že mýtický rímsky boh vojny Mars jazdí na svojom bojovom kočiari kde má zapriahnuté dva divoké kone, ktoré majú mená Strach (Phobos) a Hrôza (Deimos), fŕkajúce penu a dupotajúce kopytami!
V laickom vnímaní sa obavy z jadrových bômb pretransformovali na jadrové elektrárne.
To isté môžeme vidieť pri jadrovej energii. Je tam strach z neznáma a neurčitosti (pretože jadrovej energii väčšina ľudí nerozumie) a tiež hrôza z možných následkov a smrti (pretože jej následky môžu byť aj hrozné). A keďže mnoho vecí z jadrových programov z pochopiteľných dôvodov nemôže byť úplne verejne dostupné, je to iba ďalšou doplňujúcou príčinou k podozrievaniu.
Následky sú zjavné, ľudia majú jednoducho vo svojom podvedomí tieto obavy, z čoho sa potom začiatkom tohto desaťročia v ich chápaní obáv z jadrových bômb pretransformovali na jadrové elektrárne.
Zjednodušene povedané, v laických vnímaniach sú jadrové elektrárne považované za malé bomby a jadrové havárie sú považované za malé atómové explózie, doplnené panickým strachom z ožiarenia a kontaminácie. A jediné východisko je osveta, pretože vzdelávanie nie je iba učenie faktov, ale aj naučenie sa samostatne myslieť.
Bežnou námietkou proti vôbec existencii jadrových elektrární sú nehody, ktoré sa udiali, najmä Černobyľ a Fukušima. Je oprávnené povedať, že kvôli týmto dvom haváriám by nemala existovať jadrová energetika ako taká?
Možno sa to bude zdať ako paradox, ale je to práve naopak! Jadrová energetika je napríklad podľa analýz švajčiarskeho Inštitútu Paula Scherrera vo väzbe na jadrové havárie označená ako najbezpečnejší priemysel. Odráža to zistenia a odporúčania UNSCEAR 2012 a štúdií NRC SOARCA 2015.
Kým uhoľný priemysel vykazuje hodnotu 120 úmrtí na 1 TWe za rok, naftový 99,5, prírodný plyn 71,9, veterné elektrárne na pobreží v Spojenom kráľovstve 8,5, veterné elektrárne na pobreží v Nemecku 1,78, slnečné elektrárne 0,245, tak jadrová energetika má túto hodnotu iba 0,01 úmrtí na 1 TWe za rok!
Najväčší zabijaci: Toto sú najsmrteľnejšie zdroje výroby elektriny
Samozrejme, že je to nutné vnímať komplexne. Poruchy a havárie v každej oblasti ľudskej činnosti boli a aj budú, nič na tomto svete nie je bez rizika a absolútne bezpečné. Taká oblasť proste neexistuje. Ale to nie je dôvod na zastavenie pokroku, ktorý síce prináša niekedy aj riziká, ale zároveň zvyšuje možnosti zvýšenia bezpečnosti ochrany verejnosti.
Jadrová energia je dôležitá súčasť energetického mixu. A medzinárodné spoločenstvo uznáva jej rolu v naliehavej potrebe dekarbonizovať výrobu elektrickej energie s cieľom ochrániť ľudí a planétu pred nebezpečenstvom znečistenia ovzdušia a klimatických zmien. Jadrová energia je spoľahlivý a dostupný zdroj už dnes, a dá sa rýchlo aplikovať, čím sa stáva dôležitou súčasťou riešenia. Podľa Agentúry pre jadrovú energiu NEA OECD „kombinácia, ktorá sa primárne zakladá na jadrovej energii, je nákladovo najefektívnejšou alternatívou na dosiahnutie cieľa dekarbonizácie 50 gCO2 na kWh“.
Inou opakovanou námietkou je nukleárny odpad. Sú tony rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z atómiek pre ľudstvo problém? A ako to bude o tisíc rokov?
Veľmi trefne ste postavili otázku – „tony“, pretože z iných energetických zdrojov je množstvo odpadu neporovnateľne väčšie, a dokonca tiež aj rádioaktívne (napr. popolček z klasických tepelných elektrární). Samozrejme, že rádioaktívny odpad je oblasť, ktorú treba doriešiť, ale dnes to už nie je technický problém, ale problém psychologický. Technické riešenie existuje a niektoré krajiny si ho už aj budujú. Na druhej strane však časť ľudí jednoducho neberie racionálne argumenty, ale reaguje podvedome štýlom „neľúbim a dosť“… a tam už potom diskusia nefunguje…
A o tisíc rokov?
Primárnou otázkou je či ľudstvo na našej zemi tých tisíc rokov prežije, pretože sa zdá že v niektorých oblastiach je, bohužiaľ, ľudstvo rigidné. Budúci svet žiaľ nebude vôbec bezpečnejší, práve naopak! Ale ak áno, ak prežijeme, tak:
- Ľudia budú predovšetkým omnoho viac doslova „zrastení“ s aplikáciami umelej inteligencie, ktoré budú priamo implementované aj do nášho tela a roboti budú bežnou súčasťou našich domácností.
- Počet ľudí presiahne cez 7 miliárd, ktorí budú potrebovať enormné množstvo energie, takže využívanie jadrovej energie bude nevyhnutnosťou.
- Budeme mať k dispozícii už dlhodobo fungujúci uzatvorený jadrový palivový cyklus, pretože v súčasnosti reálne testované jadrové palivo REMIX už teraz nasvedčuje, že to nie je iba utópia!
- Malé (dalo by sa ich možno nazvať aj „mini“, alebo „mikro“) jadrové reaktory už budú ľuďmi bežne používané aj pre súkromné potreby.
- Práve vďaka aj jadrovej energii už bude mať ľudstvo svoju obývanú základňu na Marse, a možno už budeme mať kontakty s inou civilizáciou.
- A áno, aj vtedy budú zrejme stále existovať ako podporovatelia tak aj odporcovia jadrovej energie…
Prečo by sa Európa mala viac zamerať na jadrový výskum a rýchle množivé reaktory
Prečo krajiny, ktoré sú protijadrové, dovážajú elektrinu vyrobenú v atómkach z iných krajín, prípadne majú alebo mali na svojom území jadrové reaktory (Rakúsko)? Prečo sú dnes protijadrové? Čo sa tam zmenilo či stalo?
Po prvé: asi to vyjadril svojim známym výrokom už pred tisíc rokmi rímsky cisár Titus Flavius Caesar Vespasianus Augustus, keď povedal „pecunia non olet“ (peniaze nesmrdia).
A po druhé – bez jadrovej energie je naša planéta ohrozená. V roku 2017 napriek obavám z globálneho otepľovania vyprodukovalo uhlie 38% z celosvetovej elektriny, čo je presne to isté, ako keď sa prvé klimatické varovania objavili pred 20 rokmi. Emisie skleníkových plynov vzrástli v minulom roku o 2,7%, čo je najväčší nárast za sedem rokov. Dokonca aj vedci z OSN, ktorí v minulosti nepreukazovali nadšenie, hovoria, že akýkoľvek plán na udržanie teploty planéty pod 1,5 stupňa bude závisieť od využívania jadrovej energie. A to vedie k tomu, že aj politici a ekológovia začínajú uvažovať o tom, že potrebujeme viac jadrovej energie. K tomu je však potrebné aby jadrová energia našla podporu, ale politici často prijímajú iné opatrenia v zákulisí a iné hovoria verejnosti, kde väčšinou reagujú podľa aktuálnej chuti voličov.[pdf-embedder url=“https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2017/02/ionizacne-ziarenie.pdf“]
Je tu ešte iná námietka – žiarenie je nebezpečné. Ako silno žiaria atómky? Ožarujú nás ako ľudí?
Ja by som sa skôr tých, čo takto namietajú, opýtal, že čo je na tomto svete bezpečné? Celý náš život je sprevádzaný rizikom, a ľudí predsa ožaruje omnoho viac množstvo iných zdrojov.
Ale keď sa pýtate na jadrové elektrárne, vezmime si napríklad Nemecko, kde ani odporcovia atómiek asi nebudú spochybňovať ich vlastné údaje. V roku 2010 bola napríklad najvyššia radiačná expozícia obyvateľstva v blízkosti jadrových elektrární plynnými emisiami rádioaktívnych látok (v rámci celého Nemecka), teda efektívna dávka pre dospelých 0,004 mSv na JE Philippsburg, čo je 1,5% limitnej hodnoty, a najvyššia hodnota dávky štítnej žľazy pre dojčatá bola vypočítaná 0,007 mSv (čo je menej ako 1% limitnej hodnoty dávky).
Pre vodné výpuste to bolo na JE Emsland, kde hodnota efektívnej dávky pre dospelých bola 0,001 mSv (čo je 0,3% limitnej hodnoty dávky). Je to skrátka skoro zanedbateľné. Aj na Slovensku je mapa najvyššieho radiačného zaťaženia a taktiež úmrtnosť obyvateľstva úplne iná, ako je rozmiestnenie našich jadrových elektrární.
Toto sú skutočné rádioaktívne hrozby vo vašom okolí
Majú podľa vás budúcnosť malé modulárne reaktory?
Malé a modulárne reaktory majú oproti veľkým množstvo výhod. Prvá je, že všetky hlavné komponenty ako moduly sa dajú vyrobiť v továrni, a nemusia sa zmontovávať na stavbe. Druhá je, že aj reaktorová nádoba je tak kompaktná, aby mohla byť prepravená z továrne na stavenisko loďou, kamiónom alebo dokonca železnicou. Nie sú potrebné zvláštne dopravné prostriedky, uzávery diaľnic alebo spevňovanie mostov. Treťou výhodou je, že potrebujú menšie havarijné zóny plánovania. Štvrtou výhodou je menšie množstvo paliva v aktívnej zóne reaktora, jednoduchšie systémy a vstavané prvky pasívnej bezpečnosti. Keď si porovnáte priebehy kriviek neutrónového toku, tak na rozdiel od veľkých reaktorov majú krásny kosínusový priebeh ako „napnutá plachta na plachetnici“, a žiadne xenónové oscilácie tam nenájdete.
Inými slovami, „malý“ znamená okrem „lacnejší“, ešte aj „bezpečnejší“. Malé modulárne reaktory navyše kvôli podmienke „N mínus 1“ poskytujú možnosť ich použitia pre oblasti či krajiny s menšou kapacitou elektrickej siete, čo je veľká výhoda pre zabezpečenie stability siete. Napríklad v subsaharskej Afrike alebo naopak na polárnom severe sú jedinou jadrovou technológiou, ktorá by bola kompatibilná s existujúcimi rozvodnými sieťami. A nakoniec, v krajinách s hustým osídlením sú zase oveľa menej náročné aj z hľadiska ich umiestnenia.
V súčasnosti je trendom aj nukleárna fúzia, zatiaľ je najväčšou výzvou, ako vďaka fúzii „vyrobiť“ viac energie, ako spotrebúva. Podarí sa niekedy ľuďom vyrábať elektrinu zo „Slnka na zemi“?
Medzinárodný experimentálny termonukleárny reaktor (ITER) je úžasný, ale z viacerých strán komplikovaný projekt. Veď si predstavte, že reaktor ITER, ktorý je navrhnutý na preukázanie možnosti použitia termonukleárnej energie v priemyselnom meradle, bude pozostávať z viac ako milióna prvkov.
Napriek tomu, že technika a technológie jadrovej energii v oblasti štiepenia je už slušne pokročilá, v oblasti fúzie to ešte tak nie je a mnohé veci sa tam nedajú vzájomne nahradiť, napríklad štandardná metóda radiačnej ochrany v reaktoroch. Pre 45-tonový ekvatoriálny portál, ktorý chráni zariadenie pred neutrónovým tokom a znižuje radiačné pozadie v oblastiach, ktoré vyžadujú prístup špecialistov, ale ktorý zároveň obsahuje aj rôzne diagnostické systémy na monitorovanie parametrov plazmy, výstup do horúcej oblasti reaktora bude mať ochranu zariadenia pred neutrónmi z iba nedávno ukončeného systému alternatívnej metódy a to použitie keramiky z karbidu bóru.
Okrem toho je ITER celosvetový medzinárodný projekt, čo vnáša špecifické doplňujúce komplikácie, má síce globálnu podporu, ale výdavky sa zvýšili na 22 miliárd dolárov v dôsledku oneskorení a politických sporov. Prvé experimenty, pôvodne naplánované na rok 2018, boli odložené na rok 2025. Raz sa to určite podarí.
Projekt ITER na ceste k prvej plazme v roku 2025
Mnoho ľudí si predstavuje len využitie jadrovej energie na výrobu elektriny, možno na vojenské účely. Pritom ionizujúce žiarenie využívame napríklad aj v potravinárskom priemysle alebo medicíne. Ktoré aplikácie žiarenia sú podľa vás v tejto dobe najdôležitejšie a bez ktorých by sme nezaobišli?
Jadrová technológia sa zďaleka nepoužíva iba na dodávku elektriny do siete; je to široká škála ďalších použití. Samozrejme, najdôležitejšie použitie je v medicíne a to nielen v sterilizácii. Lekári využívajú žiarenie na umožnenie rýchlej a presnej diagnózy fungovania špecifických orgánov osoby. Rádioterapia je používaná na liečbu niektorých zdravotných stavov, najmä rakoviny, pomocou ožarovania na oslabenie alebo zničenie konkrétnych cieľových buniek.
Každý rok lieči nukleárna medicína milióny pacientov. Viac ako 10 000 nemocníc na celom svete používa rádioizotopy v medicíne a asi 90% postupov je určených na diagnostiku. Najbežnejším rádioizotopom používaným v diagnostike je technécium-99, s približne 30 miliónmi postupov ročne, čo predstavuje 80% všetkých postupov nukleárnej medicíny na celom svete. Ale praktické použitie je aj v boji proti Ebole, prasačej chrípke, alebo ožarovaní potravín v snahe odstrániť hladovaniu v málo rozvinutých krajinách. Je to skutočne veľká škála kde moderný priemysel využíva rádioizotopy.
Ako podporovať mierové využitie jadrovej energie?
Existuje množstvo možností, ale Slovensko je v tom veľmi žiarivým príkladom. Mal som tú česť byť spoluautorom vytvorenia unikátnej platformy v rámci celej Európskej únie, aká dovtedy na svete neexistovala. Slovensko s Českom a za pomoci a pod záštitou Európskej Komisie vytvorilo „Európske fórum pre jadrovú energiu (ENEF)“. Toto jedinečné fórum dáva možnosť pre širokú diskusiu o príležitostiach a rizikách jadrovej energie, čo súvisí s energetickými výzvami, ktorým čelia EÚ a jej členské štáty, a najmä s úlohou úlohy jadrovej energie v rámci strategického rámca pre energetickú úniu.
ENEF sme založili v roku 2007 a združuje všetky relevantné zainteresované strany v oblasti jadrovej energie: vlády 28 členských štátov EÚ, európske inštitúcie vrátane Európskeho parlamentu a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, zástupcov jadrového priemyslu a regulátorov, spotrebiteľov elektrickej energie, bankárov, investorov ako aj občiansku spoločnosť.
Za viac ako desať rokov svojho fungovania (striedavo v Bratislave a Prahe), vytvorilo ENEF množstvo kvalitných dokumentov so serióznymi odporúčaniami pre rozhodovanie o jadrovej energetike. Ukázali sme cestu, ako sa to dá.
Sám ste pred rokmi pripravovali Stratégiu energetickej bezpečnosti Slovenska. Čo vôbec znamená „energetická bezpečnosť“? Sme na Slovensku energeticky zabezpečení?
Je to veľmi jednoduché, a každý z nás to nielen pozná, ale aj v praxi používa. Najprv oddeľme slovo „energetická“. „Stratégia bezpečnosti“ sa dá jednoducho premenovať na „rozdelenie zdrojov rizík“ pre potreby ich zníženia. A teraz si zoberme napríklad domácnosť. Keď budete mať všetky spotrebiče doma iba na elektrický prúd a ten „nebude“, tak sa vaša domácnosť ocitne z 21. storočia za chvíľu v „dobe kamennej“. Ale ak máte privedený aj plyn, či kotol na uhlie, resp. staré kachle alebo sporák ešte na drevo, tak sa nebudete triasť v zime a ešte si aj uvaríte, či zohrejete vodu do vane.
Analogicky je to napríklad pri financiách – asi nikto z nás nie je taký naivný, že si bude držať úplne všetky svoje úspory iba v jednej banke, teda stručne povedané ide o diverzifikáciu. A zvlášť to platí pri technológiách, tak ako to v jadrovej energetike už dávno poznáme – teda redundancia a výber z viacerých možnosti. No a teraz k tomu spätne opäť pridajme „politiku v energetike“ a je to celé.
Slovensko má už historicky výborný energetický mix – aj v minulosti to graficky vyzeralo skoro ideálne – 30 percent inštalovaného výkonu bola voda, ďalších 30 bolo uhlie a zvyšných 30 bolo jadro. Teraz k tomu navyše pribudli ďalšie energetické zdroje, čo je len na prospech veci, pretože je múdre využívať všetky energetické zdroje, ktoré k dispozícii môžeme mať! Pričom ale treba podotknúť, že tá diverzifikácia môže byť uplatňovaná nielen v horizontálnej, ale aj vertikálnej línii dodávateľskej sféry.
Dokážete si predstaviť energetickú bezpečnosť Slovenska bez jadrových elektrární?
Teoreticky to možné je, ale nemyslím si, že by to bolo rozumné. Slovensko nie je ani ekonomicky a ani energeticky nerastovo tak bohaté (aj keď urán síce máme, ale zatiaľ ho nechceme ťažiť), aby si mohlo dovoliť taký prebytočný luxus ako robia nemeckí politici a pritom to aj Nemecko bude stáť gigantický ekonomický balík.
Okrem toho aj keď krajina svoje jadrové elektrárne odstaví a nebude využívať, bude musieť znášať zdedenú historickú jadrovo-radiačnú (a aj finančnú) záťaž. Pozrite sa, čo tu doma na Slovensku máme? Máme vodu, tam sú ešte nejaké menšie rezervy, máme uhlie mizernej kvality, a teraz odrobinku veterných a slnečných zdrojov, ktoré však nespĺňajú základné predpoklady na bázové energetické zdroje. Všetko ostatné, teda plyn, ropu a urán musíme doviesť. Ale kohútik na potrubí sa dá privrieť veľmi rýchlo, z čím už má Slovensko dokonca, žiaľ, nedávne reálne historické skúsenosti.
Čerstvé jadrové palivo dá doviesť viac rokov dopredu a skladovať v jadrovej elektrárni, takže sa už vlastne dá vnímať ako domáci energetický zdroj.
Jeden z mojich priateľov-lekár mi povedal, že najdlhší čas v jeho živote boli minúty, ktoré prežil počas operácii so skalpelom v ruke, keď nemocnici vypadla dodávka elektrickej energie a kým im nabehli rezervné zdroje z dieselgenerátorov. A teraz si predstavte, že tam leží vaše maličké dieťatko v inkubátore…. Nevidím žiadnu rozumnú logiku v tom, aby Slovensko odišlo od jadrovej energie.
Môžeme po úspešnej dostavbe tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach očakávať výstavbu ďalšej atómky?
To bude závisieť od múdrosti našich politikov. Keď spočítate etapy dnešných komerčných jadrových projektov, teda projektovanie, výroba komponentov, výstavba, spúšťanie, prevádzka, odstavovanie a vyraďovanie, dostávate sa sumárne k časovej hodnote jedného storočia. Takéto projekty nemôžu byť realizované bez záruk dlhodobej stability trhu a celospoločenskej podpory, pretože nie je možné, aby striedajúce sa po sebe politické vládne garnitúry menili svoje prístupy k jadrovej energetike – s prepáčením – ako ponožky.
Dá sa to prirovnať k športu. Energetici sú maratónci, bežiaci na dlhé trate, kým politici sú, žiaľ, šprintéri na krátkych tratiach – bežiaci zvyčajne iba od volieb do volieb. Ale nikto nedá veľké peniaze na investície do dlhodobého projektu ktorý mu nasledujúca vláda po štyroch rokoch odstaví. Aj to bol práve dôvod, prečo sme vytvorili ENEF.
