Nárast jadrovej kapacity z 372 GWe v roku 2023 na 950 GWe do roku 2050 je podporovaný najmä očakávaným zvýšením podielu malých modulárnych reaktorov (SMR). Publikácia s názvom Energy, Electricity and Nuclear Power Estimates for the Period up to 2050 bola predstavená na otvorení konferencie MAAE vo Viedni. Dokument, ktorý rozdeľuje globálne štatistiky podľa regiónov, obsahuje scenár nízkeho rastu, ktorý predpokladá 40 % nárast inštalovaného jadrového výkonu do roku 2050 na 514 GWe.
Prognózy rastu sa zvyšujú už štvrtý rok po sebe. Scenár vysokého rastu je o 7 % vyšší ako v minuloročnej správe, zatiaľ čo scenár nízkeho rastu je vyšší o 11 %.
Rastúci podiel malých modulárnych reaktorov
V oboch scenároch sa predpokladá nárast podielu malých modulárnych reaktorov (SMR). V scenári nízkeho rastu budú SMR predstavovať 6 % novej inštalovanej kapacity, zatiaľ čo v scenári vysokého rastu sa očakáva, že SMR budú zodpovedné za 24 % (takmer 140 GWe) novej kapacity. Očakáva sa, že celková výroba elektriny zo všetkých zdrojov sa do roku 2050 viac ako zdvojnásobí.
Odhady vychádzajú zo všetkých prevádzkovaných reaktorov, možných predĺžení licencií, plánovaných odstávok a dôveryhodných projektov výstavby na nasledujúce desaťročie. Scenár nízkeho rastu predpokladá, že súčasné trhové a technologické trendy budú pokračovať bez výrazných legislatívnych zmien. Naopak, scenár vysokého rastu zahŕňa vnútroštátne politiky v oblasti zmeny klímy, ale zostáva technicky realizovateľný.
Podmienky na dosiahnutie vysokého rastu
Henri Paillere, vedúci oddelenia prognózovania a ekonomických štúdií MAAE, uviedol, že na dosiahnutie alebo prekročenie vysokého scenára sú potrebné podporné vnútroštátne politiky, financovanie, investície do energetických sietí, štandardizácia v dodávateľskom reťazci, spolupráca medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a globálna harmonizácia, najmä pri vývoji SMR.
V správe sa tiež zdôrazňuje, že by sa mala uznať hodnota jadrovej energie z hľadiska spoľahlivosti, energetickej bezpečnosti a nízkych emisií. Neistota však pretrváva v súvislosti s budúcim rastom dopytu po elektrickej energii, najmä v kontexte digitalizácie a elektrifikácie dopravy.
Podľa správy bola jadrová energia v roku 2023 druhým najväčším zdrojom nízkoemisnej elektrickej energie s podielom 9,3 % na celosvetovej výrobe elektriny. Najväčším nízkouhlíkovým zdrojom bola vodná energia s podielom 15 %, nasledovaná veternou energiou s podielom 8 % a solárnou energiou s podielom 5 %.
Nové krajiny a technológie
Paillere tiež uviedol, že v súčasnosti prevádzkuje jadrové elektrárne 31 krajín. Ďalších 30 krajín je v rôznych štádiách príprav na zavedenie jadrovej energie. Medzi tieto krajiny patria Turecko, Bangladéš a Egypt, ktoré sú už v pokročilom štádiu výstavby.
Pozitívny postoj k jadrovej energii v posledných štyroch rokoch narastá, čo je spôsobené obavami o energetickú bezpečnosť, cenovú dostupnosť a potrebu čistej energie na boj proti klimatickým zmenám. K zvýšenému záujmu o jadrovú energiu prispievajú aj nové technológie, ako napríklad SMR.
Paillere tiež zdôraznil, že dlhodobá prevádzka a zvyšovanie kapacity existujúcich elektrární sú kľúčovými faktormi budúceho rastu jadrovej energie. Pri scenári vysokého rastu by bolo potrebné pridať v priemere 25 GWe novej kapacity ročne, zatiaľ čo za posledných päť rokov pribudlo len 5,7 GWe ročne.
Pokiaľ ide o pokrok v oblasti skladovania jadrového odpadu, Paillere uviedol úspešný vývoj hlbinného úložiska vo Fínsku ako príklad, ktorý môže slúžiť ako vzor pre ostatné krajiny.
