Jadrová energia by mala byť aktívne podporovaná Európskou úniou pri jej plánoch na znižovanie emisií skleníkových plynov – napísali predsedovia vlád Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovinska i francúzsky prezident Emmanuel Macron v liste predsedníčke Európskej komisie a ďalším popredným predstaviteľom Komisie.
Prečo takýto list?
Európska únia v snahe o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, s novým cieľom znížiť do roku 2030 čisté domáce emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %, prišla s viacerými opatreniami. Jedným z nich sa stala tzv. taxonómia. Nariadenie vytvára základný legislatívny rámec, ktorý má umožniť triedenie hospodárskych činností (napr. v oblasti poľnohospodárstva, energetiky či dopravy) na udržateľné a „tie ostatné“. Zameriava sa na vytvorenie spoločného jazyka, na ktorý sa môžu investori odvolávať pri investovaní do projektov a ekonomických aktivít, ktoré majú podstatný pozitívny vplyv na podnebie a životné prostredie.
Pre rozvoj každého segmentu hospodárstva – energetiku nevynímajúc – sú nevyhnutné investície. Môžu byť financované cez predaj akcií, dlhopisov a iných nástrojov finančného trhu. Pre investorov a obchodníkov na kapitálovom trhu má taxonómia slúžiť ako radar označujúci tzv. udržateľné investície, resp. má taxonómia slúžiť ako rámec pre prideľovanie stimulov financovaných aj cez spomínané nástroje trhu.
Na to, aby hospodárska činnosť mohla byť považovaná za environmentálne udržateľnú, musí splniť tieto kritériá:
- Významne prispievať k plneniu jedného alebo viacerých vytýčených environmentálnych cieľov.
- Výrazne nenarúšať plnenie žiadneho z environmentálnych cieľov.
- Vykonávať v súlade so stanovenými minimálnymi zárukami dodržiavania základných ľudských práv.
- Splniť technické kritériá preskúmania, ktoré stanoví Európska komisia.
O prvom predbežnom hodnotení sme vás informovali vlani. Technická expertná skupina vtedy uviedla, že spomedzi všetkých hospodárskych činností z pohľadu taxonómie neposúdila v podstate iba jadrovú energiu, ktorá síce nepochybne prispieva k cieľu významného zmiernenia zmeny klímy, no experti vyjadrili určité obavy. Podľa nich existuje obava, že by jadro mohlo výrazne narušiť cieľ prechodu na obehové hospodárstvo, a to najmä kvôli produkcii rádioaktívneho odpadu a nakladania s ním. Dlho sa hľadalo riešenie, kto a ako jadrovú energetiku posúdi, nakoniec sa v septembri 2020 dohodlo, že akt vykoná Spoločné výskumné centrum – Joint Research Centre (JRC). V najbližšom čase sa očakáva postúpenie ich správy dvom skupinám, ktoré budú mať ďalšie tri mesiace na pripomienkovanie.
Z uvedeného vyplýva, že jadro aj naďalej k dnešnému dňu z pohľadu nariadenia o taxonómii nebolo finálne posúdené. Neschopnosť posunúť sa vo vyjednávaniach ďalej, neustále odkladanie jadra „na potom“ viedlo niektoré členské štáty k napísaniu spomínaného listu na najvyššej politickej úrovni, ktorým žiadajú, aby všetky dostupné technológie s nulovými a nízkymi emisiami v EÚ mali rovnakú východiskovú pozíciu.
Sme presvedčení, že všetky dostupné technológie s nulovou a nízkou tvorbou emisií, ktoré prispievajú ku klimatickej neutralite a zároveň podporujú ďalšie ciele energetickej politiky, by mali byť nielen uznané, ale aj aktívne podporované Európskou úniou. To platí najmä pre jadrovú energiu, ktorej rozvoj je jedným z hlavných cieľov Zmluvy o založení Spoločenstva Euratom a ktorá zaväzuje inštitúcie EÚ, aby ju podporovali.
– celý list v angličtine
Premiérov siedmich krajín, v čele ktorých pomyselne stojí európsky jadrový hegemón Francúzsko, znepokojuje, že právo členského štátu zvoliť si medzi rôznymi zdrojmi energie je v súčasnosti výrazne obmedzené tvorbou politiky EÚ, ktorá čoraz viac vylučuje jadrovú energiu. V liste poukázali aj na nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ o projekte Hinkley Point C, ktorý potvrdil, že jadrová energia neohrozuje environmentálne ciele Zmluvy o fungovaní EÚ.
Nesporné výhody
Je možné, že oficiálnu korešpondenciu, adresovanú priamo vrcholným členom Európskej komisie, podporia aj ďalšie krajiny, ktoré nesúhlasia so spochybňovaním rozvoja jadrového sektora v EÚ napriek jeho preukázateľnému príspevku v znižovaní emisií skleníkových plynov, ako aj rozsiahlosti zatiaľ nevyužitých synergií medzi jadrovými a obnoviteľnými technológiami. Ukazuje sa, že jadrová energia je tiež veľmi sľubným zdrojom elektriny pre produkciu nízkouhlíkového vodíka za prijateľnú cenu a môže zohrávať dôležitú úlohu v integrácii energetického sektora. Vytvára tiež značný počet stabilných a kvalitných pracovných miest, ktoré budú dôležité v recesii po pandémii koronavírusu.
„Sústredenie sa na technológie, ktoré majú byť komerčne uplatniteľné po roku 2050, ako aj na činnosti spojené s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a zvyšovanie bezpečnosti bez vhodného rámca pre nové jadrové elektrárne by však mohli postupne vyraďovať jadrovú energiu a existujúce jadrové technológie, čo v mnohých európskych krajinách povedie k výraznej strate vysokokvalitných pracovných miest,” vyjadrili svoje obavy v liste predstavitelia siedmich krajín vrátane Slovenska.
Naliehavo vyzývame na zabezpečenie skutočne rovnakých podmienok pre jadrovú energiu v EÚ bez toho, aby sme ju vylúčili z politík a stimulov EÚ v oblasti klímy a energetiky. Majme na pamäti, že polovica krajín EÚ využíva alebo rozvíja jadrovú energiu, ktorá poskytuje takmer polovicu nízkoemisnej výroby energie v EÚ v súlade s najprísnejšími bezpečnostnými normami, ktoré zabezpečuje rámec Euratomu.
– celý list v angličtine
Prečo teraz?
Načasovanie listu rozhodne nie je náhodné. Európska komisia práve končí so zapracovaním pripomienok z verejnej konzultácie k návrhu, ktorý má určiť konkrétne technické kritériá pre posudzovanie každej činnosti z pohľadu taxonómie a v ktorej doposiaľ jadro úplne chýbalo. Navyše, v týchto dňoch prebieha zasadnutie Európskej rady, na ktorej chcú signatári listu tento problém diskutovať.
Ak Komisia ukončí svoju prácu a predloží konečný návrh delegovaného nariadenia na schválenie Rade a Európskemu parlamentu, tieto inštitúcie ho môžu iba podporiť alebo odmietnuť ako celok. Žiadne čiastkové zmeny textu už neprichádzajú do úvahy.
Odmietnutie návrhu Komisie by však bolo politickým fiaskom s nedozernými následkami. Ak by sa viaceré krajiny Európy rozhodli odkloniť od jadra, mohli by na to začať doplácať rovnako, ako obyvatelia Nemecka. Tí teraz musia platiť za elektrinu oveľa viac ako ich projadroví francúzski susedia, na obnoviteľné zdroje sa nevedia 100% spoľahnúť a môže sa stať, že budú napokon energeticky závislí od dodávok zemného plynu z Ruska či uhlia z Poľska.
