Tridsiate výročie černobyľskej havárie bolo podnetom na usporiadanie vedeckej konferencie, ktorá by sa na túto tragickú udalosť v dejinách mierového využívania atómovej energie pozrela z pohľadu technického, ale aj sociálneho a historického. Organizátormi boli Ústav pamäti národa, Slovenský hydrometeorologický ústav a Slovenská akadémia vied. Konferencia sa konala v deň výročia 26.4.2016 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca za účasti oficiálnych hostí, takmer dvadsiatky prednášajúcich a odbornej verejnosti. Členovia sekcií WIN a RO sa podieľali na jej organizácii, aj príprave zborníka.
V úvode konferencie vystúpil veľvyslanec Rakúskej republiky pán Helfried Carl, za ÚPN pán Ondrej Krajňák, za SHMÚ pán Martin Benko a pani Daniela Ježová za SAV.
Terézia Melicherová z SHMÚ prezentovala históriu a súčasnosť radiačného monitoringu prevádzkovaného od roku 1963 v SHMÚ. Uviedla príklady z rozsiahleho archívu radiačných dát, ktoré poukazujú na skutočnosť, že úplne najvyššie hodnoty rádioaktivity v atmosfére boli na našom území namerané v 60. rokoch v dôsledku globálnej kontaminácie nadzemnými skúškami jadrových zbraní.
Štefan Škulec, bývalý generálny riaditeľ SHMÚ, informoval o ďalšej činnosti SHMÚ v čase havárie: o výpočte modelov šírenia kontaminovaných vzduchových más nad Európou a osobitne nad našim územím.
Pavel Povinec z Katedry jadrovej fyziky FMFI UK hovoril zo svojej bohatej odbornej praxe o environmentálnom dopade havárie na Európu a svet.
Martina Dubníčková z Úradu verejného zdravotníctva ozrejmila poslanie Odboru ochrany zdravia pred žiarením. Na výsledkoch z čias havárie ukázala, že došlo ku kontaminácii zložiek životného prostredia a potravinového reťazca, ale že to neboli hodnoty, ktoré si nevyžiadali zavedenie rozsiahlych ochranných opatrení.
Aj Helena Cabáneková a Denisa Nikodemová zo Slovenskej zdravotníckej univerzity prezentovali svoju osobnú skúsenosť s monitorovaním v čase havárie a rovnako poukázali na to, že úroveň kontaminácie bola naozaj pozorne sledovaná a boli urobené potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany obyvateľstva, aj keď sa o nich vo vtedajších médiách dostatočne neinformovalo.
Vladimír Slugeň zo STU sa venoval problému havárie podrobne technicky a poukázal aj na súčasný stav kultúry bezpečnosti na jadrových elektrárňach.
Mikuláš Turner z Úradu jadrového dozoru prezentoval kroky medzinárodného spoločenstva, ktoré sú výsledkom poučení z jadrových havárií a sú dokladom zvyšujúcej sa bezpečnosti jadrových elektrární.
SAV prispela k programu konferencie príspevkami Jána Salaja a Martina Hajducha, ktorí sa dlhoročne venujú výskumu bezpečného pestovania plodín v kontaminovaných oblastiach.
Konstantin Nikolajevič Loganovský z Národného výskumného centra radiačnej medicíny v Kyjeve sa podelil o výsledky svojich dlhoročných lekárskych výskumov v oblasti rádiobiológie a psychológie na pacientoch postihnutých ionizujúcim žiarením počas havárie.
Oksana Liščišinová z Veľvyslanectva Ukrajiny celkove zhodnotila dopad havárie na život postihnutej krajiny.
Sergej Rezničenko pridal do programu konferencie svoju osobnú skúsenosť. Pracoval pri likvidácii havárie ako vodič nákladného auta. Odniesol si nielen zdravotné následky, ale aj trpkú skúsenosť, že mu nebola zo strany štátu poskytnutá primeraná starostlivosť.
Franz Kossler, bývalý korešpondent rakúskej ORF v Moskve, zaspomínal na problémy so šírením informácií v podmienkach sovietskeho režimu.
Ján Kalous z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe sa vo svojom vystúpení pozastavil nad nezmyselnosťou presunu časti cyklistických Pretekov mieru do oblasti Kyjeva a snahe vtedajších štátnych predstaviteľov bagatelizovať rozsah havárie.
Príspevky pracovníkov ÚPN Petra Jašeka a Františka Neupauera boli venované hodnoteniu informovanosti o havárii a jej dôsledkoch v podmienkach totalitného režimu. Peter Blažek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe sa zase zameral na súvislosť medzi haváriou a opozičným hnutím v Československu.
Osobitný pohľad na haváriu priniesla Michaela Bušovská, ktorá pracuje ako delegátka cestovnej kancelárie poriadajúcej zájazdy do kontaminovanej oblasti havarovanej elektrárne.
Konferencia mala rozsiahly mediálny ohlas, názory odborníkov boli prezentované v rôznych formách. Naviac Ústav pamäti národa v spolupráci s SHMÚ pripravil monografiu z prednášok z konferencie. Je to jedinečný materiál, ktorý obsahuje informácie doteraz nepublikované v takomto rozsahu. Spojeným úsilím zainteresovaných sa podarilo otvoriť problém jadrovej havárie z pohľadu viacerých disciplín a podať naozaj komplexný pohľad na jednu z najvážnejších priemyselných havárií našich novodobých dejín.
Zakončením dňa venovaného havárii v Černobyle bola aj hodinová diskusná relácia na TA3, v ktorej vystúpil Prof. Povinec, Ing. Melicherová a Michaela Bušovská.
