Komisia vytvorená na vyšetrenie zvýšenej koncentrácie rádioaktívneho izotopu ruténium-106 (Ru-106) vlani v ovzduší v Európe a Rusku, nebola schopná potvrdiť zdroj emisií, uviedol šéf švédskeho Úradu pre radiačnú bezpečnosť (SSM).
Nedostatok informácií
Podľa SSM sa druhé zasadnutie komisie, ktorú vytvorili Rusko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Fínsko a Nórsko, uskutočnilo 11. apríla 2018, ale „dostupné údaje neposkytli dostatok informácií, aby sa dalo overiť, či emisie Ru-106 pochádzajú z niektorej z činností, o ktorých sa predpokladalo, že mohli spôsobiť túto udalosť.“
Komisia však uviedla, že jej členovia môžu naďalej nezávisle analyzovať získané informácie.
Zdroj v Rusku?
Ruská meteorologická služba potvrdila, že „extrémne vysoké“ koncentrácie Ru-106 boli koncom septembra zistené v niekoľkých častiach krajiny. Ruská štátna jadrová korporácia Rosatom reagovala, že emisie do atmosféry nesúviseli s činnosťou jadrového zariadenia Majak, ktoré bolo v roku 1957 miestom jednej z najhorších jadrových nehôd v histórii, kedy došlo k výbuchu v budove s jadrovým odpadom. Dnes je Majak miesto na prepracovanie vyhoreného jadrového paliva.
Niekoľko krajín zaznamenalo v septembri a októbri 2017 zvýšenú hladinu Ru-106 v atmosfére. V novembri 2017 IRSN, technická vetva francúzskeho jadrového dozoru ASN, uviedla, že kontaminácia vznikla niekde v oblasti Uralu v Rusku alebo v Kazachstane.
Nedokázali síce určiť miesto uvoľnenia rádioaktívneho materiálu, ale na základe poznatkov o počasí označili za najviac pravdepodobnú zónu uralských hôr, medzi Uralom a riekou Volga. To by podľa IRSN mohlo ukazovať na Rusko alebo prípadne Kazachstan.
Monitorovacie stanice v Nemecku, Rakúsku, Taliansku a Švajčiarsku zaznamenali od konca septembra 2017 veľmi nízke úrovne Ru-106.
Švajčiarsky federálny úrad verejného zdravotníctva v tom čase oznámil „nízke úrovne rádioaktivity vo vzduchu“. Merania odhalili stopy Ru-106 v aerosóloch, ktoré boli od 25. septembra do 2. októbra zobrané v Ticine, vo Švajčiarsku. Koncentrácia Ru-106 dosahovala približne 40 μBq/m3, čo je 17 000-krát nižšie ako limit pre emisie do ovzdušia.
