Koľko absolventov ročne? Na otázku možno odpovedať v troch alternatívach: minimálnej, reálnej a optimálnej.
Pri minimálnom odhade si rozdeľme pracovníkov pre jadrovú energetiku a ostatné oblasti jadrovej techniky. Prevádzka jadrových elektrární si vyžaduje pozície:
- operátorov primárneho okruhu,
- operátorov sekundárneho okruhu,
- vedúceho reaktorového bloku,
- bezpečnostného inžiniera,
- kontrolného fyzika,
- zmenového inžiniera.
Na tieto pozície sú potrební kvalifikovaní absolventi univerzity, ktorí okrem príslušného univerzitného vzdelania absolvujú aj takmer dvojročnú odbornú prípravu v príslušnom špecializovanom zariadení, vrátane výcviku na plnorozsahovom simulátore a stáží na príslušnom jadrovom zariadení, čím získajú predpoklady pre osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Následne absolvujú overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti, ktorá sa skladá zo skúšok pred komisiou pre vybraných zamestnancov vedenou Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD).
Dva bloky v Mochovciach, dva v Bohuniciach a ďalšie dva sa dokončujú. Chce to ľudí…
Ak uvážime šesť blokov na Slovensku, na každom šesť zmien, na zmenu minimálne päť a pol pracovníkov s povolením na prevádzku (zmenový inžinier má na starosti dvojblok, denne musí byť prítomný minimálne jeden bezpečnostný inžinier a kontrolný fyzik), tak máme 198 pracovníkov.
K tomu prirátajme ďalších minimálne tridsať pracovníkov na úrovni riaditeľov, inžinierov pre projektové zmeny a špecialistov, tak máme cca 230 pracovníkov s najvyšším vzdelaním pre jadrovú energetiku. Nech je ich pracovná operátorská životnosť je dvadsaťpäť rokov (tak dlho vydrží slúžiť na zmenách málokto), potrebujeme ročne doplniť do systému aspoň osem až desať nových absolventov z univerzít.
Kam na výšku? Opýtali sme sa známych slovenských vedcov
Nie každý to zvládne
Nie každý absolvent je však ochotný ísť pracovať niekam do Bohuníc, či Mochoviec. Možno každý druhý. Nie každý zvládne psychotesty. Možno tiež každý druhý. Takže nám vychádza minimálne tridsať absolventov ročne len pre oblasť budúcich vybraných zamestnancov na jadrových elektrárňach.
Nech ďalšie štátne inštitúcie ako ÚJD SR, Úrad verejného zdravotníctva a JAVYS, a.s. potrebujú každoročne minimálne desať kvalitne vzdelaných absolventov v odbore. Minimálne podobné množstvo je ročne potrebné pre náhradu kľúčových expertov ďalších jadrových firiem na Slovensku na čele s VUJE, a.s.
Nezabúdajme ani na oblasti jadrových materiálov, dozimetrie, spektroskopických metód, jadrovej medicíny a priemyselných technológií využívajúcich ionizujúce žiarenie, kde je potrebné vychovať minimálne ďalších dvadsať šikovných jadrárov. Aj univerzity a výskumné pracoviská potrebujú nových pracovníkov.
Ak si máme odpovedať na otázku z úvodu článku, moja odpoveď je:
slovenské univerzity by mali vychovať minimálne tridsať, reálne päťdesiat, optimálne stovku absolventov pre oblasť jadrovej techniky.
Ako súčasný garant študijného programu jadrové a fyzikálne inžinierstvo na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave však musím priznať skutočnosť, ktorú dokumentuje priložený graf absolventov – zlyhávame. Uvedené počty nenaplníme, ani ak by sme medzi jadrových absolventov zaradili matfyzákov z Univerzity Komenského či kolegyne z prírodovedeckej fakulty, ktorých ročne býva tak do desať.
Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., UJFI, FEI STU
