Nemecko môže znovu uviesť do prevádzky až šesť zo svojich odstavených jadrových elektrární, nesmie však s rozhodnutím otáľať. Odkladanie takéhoto rozhodnutia by totiž bolo zbytočne nákladné, tvrdí Kerntechnik Deutschland (KernD), skupina združujúca spoločnosti z jadrového priemyslu.
Združenie vyzvalo na okamžité zastavenie procesu vyraďovania nemeckých jadrových elektrární z prevádzky. Na ich opätovný štart bude podľa odhadov KernD potrebná investícia 1-3 miliardy eur, v závislosti od stavu demontáže jednotlivých blokov. „Teraz je na novej spolkovej vláde, aby vytvorila cestu k bezpečným, cenovo dostupným a udržateľným dodávkam elektriny,“ uviedla skupina. Keby sa nemecké jadrové elektrárne vrátili do prevádzky, ponúkali by bezpečnú, ekonomicky udržateľnú a klimaticky šetrnú alternatívu k súčasným zdrojom výroby elektriny. „Nadchádzajúce mesiace sú kľúčové pre prijatie pragmatického a udržateľného rozhodnutia o energetickej budúcnosti Nemecka,“ hlása KernD.
Návrat k jadru je stále možný
Úroveň industrializácie a konkurencieschopnosti nemeckých (a európskych) firiem na globálnom trhu závisí práve od toho, či sa jadro vráti do energetického mixu krajiny. Práve jadro dokáže stabilizovať sieť, znížiť nadmerne vysoké ceny elektriny a takisto rieši problémy so závislosťou Nemecka od jej dovozu. Jadrová energia podľa KernD ponúka bezpečnosť základného zaťaženia, CO2 neutrálne riešenie a na rozdiel od obnoviteľných zdrojov sa nemusí spoliehať na priazeň počasia.
„Faktom je, že opätovné uvedenie do prevádzky až šiestich jadrových elektrární je teoreticky a technicky možné,“ uvádza KernD a dodáva: „Avšak, tlačí nás čas. Čím skôr sa rozhodnutie prijme, tým menej peňazí to bude stáť. Cenovo dostupná energia chráni Nemecko a jeho podnikateľské prostredie. Priemyselné odvetvia tak zostanú v Nemecku a môžeme implementovať nové technológie budúcnosti náročné na elektrinu.“
Cesta k nedostatku elektriny
Nemecká energetická politika čelí obrovskej výzve. Vysoké náklady na elektrinu ohrozujú ekonomiku. Problém vytvárajú obnoviteľné zdroje, ktoré nie sú schopné poskytnúť základné zaťaženie. Keď nefúka vietor a nesvieti slnko, dopyt po elektrine sa musí pokrývať fosílnymi zdrojmi alebo dovozom, a to najmä energiou z francúzskeho jadra. Nemecká vláda očakáva zvýšenie hrubého dopytu po elektrine do roku 2030 na viac ako 1 000 TWh v porovnaní s 510 TWh v roku 2024. Táto prognóza zohľadňuje zvyšujúcu sa elektrifikáciu dopravy a vykurovania, ale neuvažuje o výraznom rozšírení budúcich technológií, ako sú dátové centrá a AI aplikácie.
Susedné krajiny ako Francúzsko masívne investujú do umelej inteligencie (AI), čo znamená, že ich nadbytočná elektrická kapacita v budúcnosti už nemusí byť k dispozícii na export do Nemecka. „Ak bude podiel nestálych zdrojov energie v nemeckom energetickom mixe naďalej rásť, potreba dovozu elektriny alebo vlastnej výroby elektriny z fosílnych zdrojov sa zintenzívni,“ tvrdí KernD.
Posledné tri nemecké jadrové elektrárne (Isar-2, Neckarwestheim-2 a Emsland) natrvalo odstavili v apríli 2023. Až do marca 2011, keď boli staršie nemecké reaktory odstavené bezprostredne po udalostiach v japonskej Fukušime, vyrábalo Nemecko jednu štvrtinu celkovej elektriny zo 17-tich jadrových reaktorov. Plány na odstavenie sa začali ešte v roku 2002 za vlády sociálnych demokratov a Zelených (na čele s vtedajším kancelárom Gerhardom Schröderom). V tom čase sa prijal zákon o postupnom vyradení jadrovej energie. Vláda Angely Merkelovej oznámila zámer zvrátiť tento zákon v roku 2010, ale udalosti vo Fukušime v marci 2011 zmenili postoj Nemecka k jadrovej energii.
Čítajte viac:
