Päť najväčších naftárskych a plynárenských spoločností – ExxonMobil, Royal Dutch Shell, Chevron, BP a Total, investovalo za posledné tri roky do propagácie a lobingu za obnoviteľné energie a ďalšie podniky súvisiace s klímou neuveriteľnú jednu miliardu dolárov. Často hlásajú heslá ako „Sme za slnečnú energiu“ či „Sme za zemný plyn“. Všetky tieto myšlienky v nás často vyvolávajú otázku: Ak sú obhajcovia obnoviteľných energií ako Greenpeace, Alexandra Ocasio-Cortez a Greta Thunberg zároveň obhajcami klímy, prečo bojujú za zatvorenie jadrových elektrární, ktoré majú nulové emisie oxidu uhličitého, a bijú sa za riešenia, ktoré si budú vyžadovať spaľovanie ďalších fosílnych palív?
Túto otázku si v magazíne Forbes položil popredný environmentalista Michael Shellenberger a tento text je slovenským prekladom jeho článku.
Obrat proti čistej energii
V 50. a 60. rokoch minulého storočia mali ochrancovia životného prostredia jasne kladný názor na jadrovú energiu. Chápali, že jadrové elektrárne budú vyrábať elektrinu bez znečisťovania životného prostredia na zlomku pôdy v porovnaní s ťažbou uhlia, nafty či zemného plynu. Išlo o lacnú energiu v podstate neobmedzenom objeme a mala byť jedným z hlavných faktorov umožňujúcich veľkej a rýchlo sa rozrastajúcej populácii skultúrniť divočinu a otvoriť si cestu k novým možnostiam.
Neskôr sa pomery začali meniť a vznikla napríklad známa skupina Priatelia Zeme. Tí sa snažili urobiť všetko preto, aby jadrový rozmach zastavili. Vedeli ste, že ich zakladajúcim členom bol naftár Robert Anderson, majiteľ Atlantic Richfield? Organizácii daroval čiastku, ktorá by v roku 2019 predstavovala pol milióna dolárov.
Prečo Priatelia Zeme prijali peniaze práve od naftára? Odpoveďou je, že v tom čase rozvíjali stratégiu environmentálneho hnutia na propagáciu obnoviteľných energií s cieľom ospravedlniť odstavenie jadrových elektrární a rozšíriť používanie fosílnych palív.
Od roku 1976 sa presadili aktivisti Sierra Club, ktorí sa obávali, že lacná jadrová energia podporí preľudňovanie. Ich nový výkonný riaditeľ navrhol stratégiu na vyvolanie jadrovej hystérie. Tá podporila vytvorenie predpisov, ktoré spôsobili mnohonásobné predraženie jadrovej energie, a tým sa znížila aj jej ekonomická príťažlivosť.
Jadro nie, plyn áno?
V 60. a 70. rokoch začal v Kalifornii pôsobiť Fond na ochranu životného prostredia. Jeho členovia vypracovali podrobné energetické prognózy, ktoré dokazovali, že Kalifornia nepotrebuje budovať jadrové elektrárne, pretože jej stačí len znížiť spotrebu elektriny. Ich snahy boli, samozrejme, neúspešné, a tak namiesto toho začal štát v masívnom objeme využívať zemný plyn.
V posledných rokoch sa ukázalo, že aj prostredníctvom jednoduchej excelovskej tabuľky sa dá presvedčiť politikov, novinárov a aktivistov, že svet dokážeme napájať energiou, ktorá nepochádza z jadra. Viaceré organizácie dostali od investorov na prácu s naftou, zemným plynom a obnoviteľnými zdrojmi desiatky miliónov amerických dolárov a v súčasnosti pracujú po boku American Petroleum Institute na kompletnej eliminácii jadrových elektrární v Kalifornii, New Yorku, Ohiu a Pensylvánii. Bohužiaľ, väčšine týchto firiem ide najmä o profit z odstavenia jadrových energií a nie o záchranu našej klímy. Podobne sa správajú aj menšie skupiny zamerané na medzinárodné a environmentálne právo a politiku, ktoré prijímajú peniaze od spoločností zameraných na ťažbu zemného plynu a obnoviteľné zdroje.
Organizácie ako Priatelia Zeme či Greenpeace sú známe tým, že rady vypúšťajú do areálov jadrových elektrární drony a zapríčiňujú rozličné kolízie. Sabotovanie jadrovej energie je pre nich zásadnou súčasťou boja za záchranu klímy. Tieto a iné podobné organizácie pritom veľmi dobre vedia, že slnečná či veterná energia si vyžadujú na svoj chod zvýšené využívanie fosílnych palív. Robia všetko pre to, aby presadzovali odstávku jadrových elektrární, a pritom sa prizerajú, ako sa týmto spôsobom zhoršuje kvalita nášho ovzdušia.
Príklad si môžeme uviesť na dvoch európskych krajinách. Kým Francúzsko získava 75% elektriny z jadra, Nemecko svoje jadrové elektrárne postupne odstavuje. Nemci však dnes vynakladajú v porovnaní s Francúzskom dvakrát viac úsilia na výrobu elektriny, ktorá produkuje až desaťnásobne viac emisií na jednotku vyrobenej energie.
Čo na to klimatické aktivistky Alexandria Ocasio-Cortez a Greta Thunberg?
Sú si vedomé, že ich obhajoba obnoviteľnej energie ospravedlňuje využívanie zemného plynu? Kým prvá menovaná sa vyjadrila, že chce prechod z jadra na obnoviteľné zdroje, Thunberg zasa prednedávnom zaútočila na jadro slovami, že je „extrémne nebezpečné, drahé a časovo náročné.“
Vyjadrila sa tak napriek tomu, že je vedecky dokázané, že jadro je najbezpečnejšou (pri pochybnostiach si prečítajte článok Najsmrteľnejšie zdroje výroby elektriny), najlacnejšou a najrýchlejšou cestou k dekarbonizácii energie. Je viac než jasné, že máme morálnu povinnosť urobiť dôležité kroky k zastaveniu zmeny klímy. Bohužiaľ, ani jedna zo spomínaných aktivistiek sa nevydáva úplne správnym smerom.
