Až tretinu žiakov základných a stredných škôl zaujímajú technické vedy (strojárstvo, elektrotechnika, staviteľstvo), ale len necelých 14 % chce na vysokej škole študovať práve techniku. Podobné je to aj s prírodnými vedami, kde fyzika, chémia či biológia lákajú štvrtinu mladej populácie, ale len každý ôsmy študent by si ich vybral ako svoj odbor vysokoškolského štúdia. Vyplýva to z empirického výskumu Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) na vzorke 1 998 respondentov z roku 2015.
Keď si všimneme skupiny študijných odborov, na ktoré sa na Slovensku hlási najviac uchádzačov, tak podľa štatistík CVTI SR v roku 2017 suverénne zvíťazili ekonomické vedy, za nimi nasledovali nelekárske zdravotné a pedagogické vedy. Až na siedmom mieste prichádzajú prvé „technológie“, a to informačné a komunikačné. Strojárstvo je na deviatom mieste a elektrotechnika na desiatom.
Na Slovensku prebieha veľa popularizačných aktivít, ktoré majú podnietiť záujem mladých o vedu a techniku. Napríklad jeden z najväčších zamestnávateľov vysokoškolákov na Slovensku – Slovenské elektrárne – si robí zálusk na absolventov elektrotechniky či jadrového inžinierstva. Firma preto podporuje niekoľko stredoškolských podujatí, ktoré majú mladých priviesť k štúdiu vedy a techniky aj na vysokej škole. Ide o populárne podujatia Týždeň vedy a techniky (a Festival vedy), Európsku noc výskumníkov alebo Ceny Aurela Stodolu za najlepšie bakalárske, diplomové či dizertačné práce. Ak hádate, že tam kapitánsku rigorózku nenájdete, tak hádate správne 🙂
Jednou z popularizačných aktivít sú Science Talks, seriál prednášok a diskusných fór s medzinárodnými vedeckými kapacitami, ktorý cestuje po slovenských vysokých školách. Podarilo sa nám osloviť vedcov, ktorí na nich už vystúpili. Sú mladí, šikovní a o vede hovoria radi a zaujímavo.
Veľmi ma fascinovala príroda a chcela som vedieť, ako všetko funguje, či už ako sa vytvárajú hory až po to, ako vznikol život vo vesmíre. Zvedavosť bola moja prvá motivácia.
Michaela Musilová
astrobiologička
Michaela Musilová sa venuje astrobiológii – teda hľadaniu života vo vesmíre – a zaujímajú ju najmä extrémofily, čo sú organizmy, ktoré dokážu prežiť v extrémne náročných podmienkach.V roku 2014 absolvovala simuláciu misie na Mars v americkom Utahu a tento rok sa zúčastňuje na podobnom výskumnom projekte – tentoraz ako jeho veliteľka – na Havaji. „Veľmi ma fascinovala príroda a chcela som vedieť, ako všetko funguje, či už ako sa vytvárajú hory až po to, ako vznikol život vo vesmíre. Zvedavosť bola moja prvá motivácia.“
Pred dvomi rokmi zverejnil Microsoft výsledky prieskumu medzi školáčkami z jedenástich krajín vrátane Slovenska. Viac ako 45 % dievčat zo slovenských základných škôl si vie predstaviť kariéru vo vede a technike. Chýba im však podpora najbližšieho okolia – najmä od rodičov a učiteľov. Žiaľ, podobnú skúsenosť zažila aj Michaela: „Učitelia ma nepodporovali. Dokonca som z nich mala pocit, že si nemysleli, že na to mám, pretože som nebola bifľoška.“ Aj keď na strednej škole patrila skôr k rebelom počúvajúcim metal, neskoršie sa z trucu usilovala o výborné známky na maturite – čo sa jej aj podarilo.
Podľa Michaely – ktorá je aj predsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity – je cieľom vedy zvýšiť poznatky v každej oblasti a prispieť tak k vzdelaniu spoločnosti a k zlepšeniu podmienok, v ktorých žijeme. „Väčšina vedcov si robí svoju prácu práve preto, lebo ide o spoločné dobro a nie o nejaké osobné blaho.“
[/vc_toggle]
Dôležitá je vnútorná motivácia a vytrvalosť.
Michal Zajaček
postdoktorandský pracovník, Bonn
Jeho príbeh je živým dôkazom, aký veľký vplyv na naše životné smerovanie má detstvo. U Michala Zajačeka to začalo „nevinne“ – záujmom o dianie na nebeskej oblohe. Neskôr si pod vianočným stromčekom našiel malý hvezdársky ďalekohľad. Tým začali jeho prvé detské „objavy“: detaily kráterov a pohorí na Mesiaci, Jupiterove mesiačiky, dvojhviezdy. K tomu sa pridala „romantika“: ticho a temnota nočnej krajiny. Na evanjelickom lýceu objavil krásu matematiky a fyziky a to ho doviedlo až pred brány Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, kde vyštudoval astronómiu a astrofyziku.
Po úspešnej obhajobe dizertačnej práce v októbri 2017 pokračuje na Max Planck inštitúte v Bonne ako postdoktorandský pracovník. Skúma rýchle a úzke výtrisky hmoty z jadier galaxií, tzv. jety.
Veľakrát mladí nejdú študovať vedu aj preto, že sa obávajú, či na to majú. Ide však o mylnú predstavu, že vedec musí byť mimoriadne nadaný. „Oveľa dôležitejšia je vnútorná motivácia, radosť z výskumu a robenia niečoho nového, ako aj vytrvalosť,“ myslí si Zajaček, podľa ktorého veda a výskum sú plné slepých uličiek a zvyčajne až po niekoľkých rokoch sa dostavia prvé výraznejšie úspechy – preto motivácia a vôľa vydržať sú mimoriadne dôležité.
Pre spoločnosť sú podľa slovenského vedca pôsobiaceho v Nemecku dôležité oba druhy výskumu – aj základný, aj aplikovaný. Základný je motorom pokroku, aplikovaný prináša konkrétne výsledky do „bežného“ života. Ako príklad Zajaček uvádza postupný objav elementárnych častíc hmoty, elektrónov, protónov a neutrónov v priebehu 19. a 20. storočia. „V prvých rokoch po objave to malo sotva priamy prínos pre spoločnosť, no dnes si asi ťažko vieme predstaviť medicínu bez diagnostických a terapeutických vymožeností ako počítačová tomografia, magnetická rezonancia či protónová terapia, ktoré by sa bez znalostí o štruktúre hmoty inak nevyvinuli. Teda každý objav je svojím spôsobom prospešný a dobrý pre spoločnosť, respektíve má potenciál priniesť niečo dobré.“
[/vc_toggle]
Doprajte si oddych, pretože unavený mozog nevie byť kreatívny.
Kateřina Falk
fyzička
Pochádza zo Zlína, strednú školu absolvovala v Škótsku, fyziku na Imperial College London. Aby toho nebolo málo, urobila si doktorát na Oxfordskej univerzite, kde aj vyučovala. Potom prijala ponuku v Los Alamos National Laboratory v USA. Do jej pracovného životopisu môžeme pridať pôsobenie v Prahe, kde pomáhala vyvíjať experimenty pre najvýkonnejší laser sveta. Príbeh Kateřiny Falk môže znieť až príliš dokonalo a bezproblémovo, ale vôbec to nie je tak. Katka je dyslektička, počas doktorátu prekonala dve fázy vyhorenia a všetko si musela tvrdo odpracovať. Navyše svoju kariéru musí skĺbiť aj s materstvom. A dnešnej uponáhľanej dobe dáva nezvyčajnú radu: Doprajte si oddych, pretože unavený mozog nevie byť kreatívny. Momentálne pracuje ako mladá líderka výskumu v drážďanskom Helmholtz-Zentrum a zaujíma sa aj o možnosť konečne sprevádzkovať fúznu elektráreň.
Veľké výzvy, ktoré stoja pred vedcami, sú podľa Kateřiny práve v energetike, ale aj v udržateľnom rozvoji či nedostatku čistej vody pre poľnohospodárstvo. Trápi ju aj klimatická zmena a nezdravý ekonomický rast. „Veda často pred týmito problémami varuje. Ale ľudstvo vedcov veľmi neposlúcha.“
[/vc_toggle]
Všetky „veľké“ objavy stoja na mravenisku „malých“ poznatkov.
Ondrej Bajza
drevár, podnikateľ
Ondrej Bajza je inovátorom telom i dušou. Vyštudoval strednú priemyselnú školu stavebnú v Žiline a drevené stavby na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Mladým sa dnes odporúča začať už popri škole pracovať alebo podnikať. Ondrej objavil dieru na trhu: latríny. „Akokoľvek môže táto oblasť pôsobiť úsmevne, svojho času sa na túto službu nikto nešpecializoval, už vôbec nie formou eshopu. To, že som nemal až takú náročnú štartovaciu pozíciu pre neexistujúcu konkurenciu, mi pomohlo prekonať náročné začiatky spojené s budovaním priestorov a nákupom technológie, ktoré pozná každý podnikateľ vo výrobnom sektore.“
V Ondrejovom prípade síce nešlo o lasery či nukleárnu fúziu, no tým, že sa ako doktorand venoval kvalite stavebného reziva, tak mu to pomohlo napísať lepšiu dizertačnú prácu a vyrábať kvalitnejšie produkty. Vďaka dobrej teórii, ale aj praktickým skúsenostiam, ktoré nadobudol vlastným podnikaním.
Aj pri takej „banálnej“ veci, ako je výroba jednoduchých drevených konštrukcií, sa Ondrejova firma usiluje byť šetrná k životnému prostrediu – už len tým, že drevo nakupuje od domácich výrobcov, rekuperujú energiu v sušiarni, svietia si úsporným LED osvetlením a kúria si vlastným – dreveným – odpadom. Aj Ondrej súhlasí s tým, aby veda pomáhala riešiť aj veľké – globálne – problémy. „Veda ale nie je len o úžasných objavoch, ktoré sa dostanú na titulné stránky novín. Výskum je mravenčia práca, ktorú často ocení len veľmi úzky kruh zasvätených. Koniec koncov, všetky „veľké“ objavy stoja na mravenisku „malých“ poznatkov.“
Ondrej pochádza z mlynárskej rodiny, jeho prastarý otec mal vodný mlyn a pílu. Dnes sa nám môže zdať tento vynález zastaraný či smiešny, no v tom čase v obrovskom meradle nahradil dovtedajšiu ťažkú manuálnu prácu. „Svet okolo nás sa dynamicky mení najmä vďaka technickému pokroku a je“cool“ byť toho súčasťou,“ myslí si Ondrej. Nechce, aby sa zo základných škôl vytrácala matematika, fyzika či technika. A ak sa nevytratia, možno budú mladí chcieť tieto disciplíny študovať aj ďalej.
[/vc_toggle]
Veda bez ľudí fungovať nebude a tak isto aj ľudia bez vedy
Igor Žovtík
vynálezca snail robota
„Niekedy je náročné namotivovať mladých, ale ak v niekom vidíme potenciál, je našou spoločenskou povinnosťou ho v ňom rozvíjať,“ hovorí rodák z východného Slovenska Igor Žovtik, ktorý sa so svojím snail robotom zúčastnil na medzinárodnej súťaži I-SWEEEP.
„Snail bol veľmi zvláštny vynález. Jeho využitie v praxi bolo vždy skôr teoretické ako praktické. Jeho úlohou bolo zdolávať náročné výstupy a merať hodnoty podľa potreby. Niesol viac riadiacich jednotiek, ktoré mu umožňovali nezávisle vykonávať rôzne merania a popritom sa hýbať v náročnom teréne. Dokázal sa za chodu učiť a analyzovať svoje okolie. Aj vďaka tomu preňho žiaden terén nebol nezdolateľný,“ informuje Igor, ktorý bol už ako malý chlapec fanúšikom sci-fi, pričom vo filmoch, samozrejme, nechýbali roboty. Robotika sa stala jeho detským snom.
Počas vysokej školy sa viac začal zaujímať aj o energetiku, najmä o alternatívne zdroje. „Všetci určite dobre vieme, v akom stave je naša planéta a ako veľmi jej škodí to, čo produkujeme. Chcel som len, aby bol svet krajšie miesto a aby som tomu dopomohol ja.“
Igor išiel na vysokú školu, aby si splnil detský sen, ale jeho motivácia bola aj iná – urobiť niečo navyše. Dnes už vedecky nepracuje. „V istom veku som sa toho vzdal. Možno som spravil chybu a raz to budem ľutovať, ale momentálne sa cítim dobre. Teraz zaujímajú skôr sociálne vedy. Podľa môjho názoru je technológia omnoho múdrejšia ako my ľudia a to je chyba. Samozrejme, nejdem teraz robiť osvetu a presviedčať ľudí, aby sa prestali venovať technológii. Ale ja sa cítim viac uplatniteľný pre spoločnosť v humanitné vedy,“ uvažuje Igor. Jeho posolstvo je jasné: veda nám dokáže pomôcť vo viacerých otázkach fungovania sveta, len ju musíme správne využívať. Bol by rád, aby sa v spoločnosti uplatnili aj humanitné vedy, ktoré sa týkajú práve spoločnosti ako takej. „Veda bez ľudí fungovať nebude a tak isto aj ľudia bez vedy.“
Prečo by mali mladí študovať vedu alebo techniku? Igor odpovedá: „Je nutné sa stále posúvať a objavovať rôzne riešenia práve tých dôležitých otázok. Je nutné hľadať alternatívy, ktoré sú jednoduchšie. Ale nie na to, aby sme boli leniví, ale na to, aby sme dokázali tvoriť veľké veci s minimálnym úsilím. Na svete však nikdy nebude dosť vedcov, aby sme si povedali, že viac ich už nepotrebujeme.“
[/vc_toggle]
Ak máš záujem študovať na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, zameranie jadrové a fyzikálne inžinierstvo, je potrebné podať si prihlášku.
[/vc_cta]
Autor Matúš Demko ďakuje nielen respondentom, ale aj editorovi nuclear.sk Jurajovi Kopřivovi.
