Jadrová energia by mala byť súčasťou Akčného plánu Európskej únie pre cenovo dostupnú energiu a Európska komisia by mala uľahčiť vývoj jadrových technológií v Európe. Taký je postoj 11-tich projadrových európskych vlád vrátane Slovenska.
Krajiny, ktoré tvoria jadrovú alianciu EÚ, vyzvali komisiu, aby bola ambiciózna a v Akčnom pláne predložila komplexnú stratégiu, ktorá integruje potrebu obnoviteľných zdrojov, základného zaťaženia a dispečerských výrobných kapacít vrátane jadrových.
Inovácie vo férovom prostredí
V spoločnom vyhlásení z 20. februára aliancia uvádza, že dostatočná výroba elektrickej energie, vrátane výroby z jadra, ktorú možno na požiadanie prispôsobiť potrebám rozvodnej siete, pomôže nepretržite uspokojovať dopyt po energii a zároveň udržať nízke náklady. Aliancia vy vyhlásení požiadala Komisiu, aby objasnila, ako bude uplatňovať princíp technologickej neutrality. Rovnako sa dožaduje odpovede na to, ako chce EK vytvoriť podporný „ekosystém“ pre nové jadrové výrobné kapacity, vrátane malých modulárnych reaktorov (SMR), nových elektrární a predĺženia prevádzkovej životnosti existujúcich reaktorov.
Jadrová aliancia je iniciatíva pod vedením Francúzska, ktorú založili v roku 2023, aby na úrovni EÚ presadzovala záujmy krajín, ktoré podporujú jadrovú energiu. Najnovšie sa jej predstavitelia zišli, aby zvolili spoločný postup ohľadom tvorby kľúčových stratégií Únie v oblasti energetiky a čistého priemyslu, ktoré sa majú prerokovať v závere februára.
S podpisom Slovenska
Jedenásť signatárov deklarácie z radov jadrovej aliancie sú Slovensko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Francúzsko, Maďarsko, Holandsko, Rumunsko, Slovinsko a Švédsko. Z pozície predsedníctva v EÚ sa k pozorovateľom zaradilo Poľsko. Belgicko medzi signatármi figuruje prvýkrát, zatiaľ čo tradičný účastník Fínsko tentokrát chýba. Štatútom pozorovateľa najnovšie disponuje aj Taliansko.
Akčný plán pre cenovo dostupnú energetiku podľa Európskej komisie stanoví konkrétne krátkodobé opatrenia v energetike na zabezpečenie konkurencieschopnosti, cenovej dostupnosti, bezpečnosti a udržateľnosti. Komisia tvrdí, že vysoké náklady na energiu poškodzujú občanov a podniky EÚ. Energetická chudoba postihuje viac ako 40 miliónov Európanov a elektrina je v mnohých európskych krajinách približne trikrát drahšia ako plyn. Vo výrobných odvetviach sa maloobchodné ceny elektriny od začiatku energetickej krízy (v roku 2021) takmer zdvojnásobili.
Nucleareurope žiada princíp rovnosti
Organizácia Nucleareurope so sídlom v Bruseli hovorí, že so všetkými zdrojmi energie bez fosílnych palív a s nulovou čistou energiou sa musí zaobchádzať rovnako. Tým sa udržia ceny energií na dostupnej úrovni pre spotrebiteľov a takisto sa zaistí dlhodobé investičné prostredie pre dodávateľov.
Na to, aby sme znížili našu závislosť od tretích krajín, dosiahli dekarbonizačné ciele a zvýšili konkurencieschopnosť nášho priemyslu, musí EÚ na maximum využívať vlastné kapacity čistej energie a urýchliť prechod na elektrifikáciu. Kombinácia jadrovej energie s obnoviteľnými zdrojmi a ich flexibilita sú rozhodujúce pre stabilnú dodávku cenovo dostupnej elektriny. Technologicky neutrálny prístup je preto kľúčový rovnako ako rýchle nasadenie nových jadrových technológií veľkých aj malých reaktorov a obnoviteľných zdrojov.
– stanovisko Nucleareurope
