Áno, draslík je rádioaktívny prvok, ktorý sa označuje písmenom K. Napriek tomu ho nevyhnutne potrebujeme pre svoje zdravie. Je potrebný na rast a udržiavanie dobrého stavu tela. Bez draslíka by nefungoval normálny transport vody medzi bunkami a telenými tekutinami. Bez neho nedokážu naše nervy reagovať na stimuly a nefungujú svalové kontrakcie.
Za bežných okolností je to najrozšírenejší prirodzene sa vyskytujúci rádioaktívny prvok v ľudskom tele. Telo priemerného dospelého muža obsahuje asi 140 g draslíka; úroveň kolíše podľa váhy a svalovej hmoty. Za jeden deň prijmeme v potrave približne 2 gramy draslíka a vylúčime asi rovnaké množstvo.
Účelom tohto článku nie je strašiť rizikami, ktoré so sebou draslík prináša; veď je to prvok nevyhnutný pre našu telesnú aj duševnú prosperitu. Na druhej strane, niet pochýb o tom, že je to rádioaktívny prvok a v dnešnej dobe si verejnosť dáva veľmi dobrý pozor na rádioaktívne žiarenie a rádioaktívne materiály, preto je na mieste povedať si o nich pravdu.
Žijeme v rádioaktívnom svete
Naša pôda, z ktorej rastú zdroje našich potravín, obsahuje množstvo rádioaktívnych prvkov. Odkiaľ sa tam vzali?
Odpoveď ponúka doba, kedy vznikala naša planéta. Akýkoľvek rádioaktívny materiál pôvodne prítomný v priebehu formácie planéty by sa už musel dávno rozpadnúť a zmiznúť, ak by bol jeho polčas rozpadu kratší než vek Zeme. Ak by však jeho životnosť bola dlhá, taká alebo podobná ako vek Zeme, potom by tieto materiály nezmizli a boli by tu stále s nami.
V skupine rádioaktívnych prvkov nájdeme viacero prvkov, medzi nimi i dobre známy urán a tórium:
- tórium (Th232) má polčas rozpadu 14 000 000 000 rokov
- urán obsahuje rádioizotopy s dlhou životnosťou; urán-238 má polčas rozpadu 4 500 000 000 rokov (pozn. takmer ako vek Zeme) a urán-235 710 000 000 rokov
Z tohto dôvodu sa rádium aj tórium nachádza v každom ľudskom tele, prijímame ho v potrave. V potrave, do ktorej sa dostali z pôdy, kde naša potrava rástla alebo na ktorej sa pásla.
Do tejto skupiny patrí aj draslík. Draslík má tri izotopy: K-39, čo je stabilný izotop, ktorý prevláda – je ho až 93,26 %; nasleduje K-41 so 6,73 %, tiež stabilný izotop.
Nás zaujíma rádioaktívny izotop draslíka, teda K-40. V draslíku sa nachádza vždy, ale vo veľmi nízkej koncentrácii, len 0,0118 %. Má veľmi dlhý polčas rozpadu až 1 260 000 000 rokov. Pri rozpade až 89% prípadov vydáva beta žiarenie s maximálnou energiou 1,33 Mev. Ostatných 11% rozpadu produkuje gama žiarenie s energiou 1,46 Mev.
Dlhý polčas rozpadu a nízky výskyt môže vyvolávať dojem, že K-40 nemá žiadne alebo len zanedbateľné dôsledky, a preto ho zvyčajne ignorujeme. V skutočnosti nie je veľmi známe, že draslík vždy obsahuje aj rádioaktívny izotop. Len zriedkakedy sa v diskusiách o draslíku spomína aj jeho rádioaktivita, čo naznačuje, že ľudia buď o nej nevedia, alebo je úroveň jeho rádioaktivity taká nepodstatná, že ju môžeme bezpečne ignorovať.
Kardiológ mi predpísal draslík, keď som začal užívať diuretiká. Je to bežný postup, ktorého účelom je kompenzovať stratu draslíka spôsobenú častejším močením. Keď som si z neho uťahoval, že mi predpisuje rádioaktívny prvok, nechcel veriť, že je to naozaj pravda.
O akej rádioaktivite vlastne hovoríme?
Izotopy rádia a tória prítomné v tele sa merajú v milióntinách alebo miliardtinách gramu, pri draslíku sú to však celé gramy materiálu. Každý deň prijmeme 2,5 g draslíka, ktorý obsahuje 80 Becquerelov (Bq) (alebo 2100 pCi) draslíka-40 a každú sekundu produkuje 80 rádioaktívnych rozpadov. 140 g draslíka u bežného muža obsahuje 4400 Bq (alebo 120,000 pCi) K40; toto množstvo každú sekundu produkuje 4400 rádioaktívnych rozpadov.
Znamená to, že v našich telách sa každú sekundu nášho života rozpadne 4400 rádioaktívnych atómov draslíka-40 a emituje žiarenie. Keďže sa draslík nachádza aj vo vnútrobunkových tekutinách, asi 98% draslíka telo uchováva v bunkách. 98% týchto rozpadov sa teda odohráva vo vnútri buniek a potenciálne môže zasiahnuť a pozmeniť DNA bunky.
Každý z nás obsahuje približne rovnaké množstvo draslíka, dnes aj v minulosti. Keďže sa draslík v tele nepovažuje za hrozbu pre ľudstvo, naznačuje to, že opravné telesné procesy sú schopné zvládnuť aj potenciálne škodlivé zmeny spôsobené radiáciou, ktorú draslík vyžaruje. Radiácia vyžarovaná K-40, beta a gama žiarenie, sa ničím nelíšia od beta a gama žiarenia, ktoré vydávajú iné rádioaktívne zdroje s podobnou intenzitou, a nebude mať za následok žiadne viditeľné poškodenie.
Dúfam, že si nikto nemyslí, že namietam proti tomu, aby sme draslík užívali. Sám každý deň zjem jeden banán a ďalšie ovocie. Každý deň okrem toho užívam draslíkový doplnok s označením 10 MEQ. Obsahuje asi toľko draslíka ako banán (390 mg), vyžaruje triviálnych 12 rozpadov za sekundu.
Takže užívajte draslíkový doplnok podľa pokynov lekára a jedzte veľa ovocia. Podpichnite svojich priateľov a povedzte im, aká je rádioaktivita draslíka dobrá pre vaše zdravie.
