Fatih Birol, výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), v článku zverejnenom na jeho oficiálnej stránke LinkedIn uvádza, že reštartovanie existujúcich jadrových blokov v Japonsku, ktoré spĺňajú bezpečnostné požiadavky, by bolo „nákladovo efektívnym“ spôsobom rýchleho zníženia emisií skleníkových plynov a zvýšenia bezpečnosti dodávok elektriny.
„Japonsko urobilo za desať rokov od havárie vo Fukušima Daiiči obrovský pokrok,“ píše pán Birol. „Mal som príležitosť navštíviť túto lokalitu a naďalej pozorne sledujem pokrok, ktorý sa dosahuje, a to aj pokiaľ ide o vyraďovanie z prevádzky, zavedenie prísnejších bezpečnostných noriem a vytvorenie nového regulačného orgánu.“
Podľa Birola by nové jadrové elektrárne mohli pomôcť Japonsku dosiahnuť nulové čisté emisie, najmä preto, že jeho súčasná flotila bude do roku 2050 z veľkej časti vyradená z prevádzky.
Konvenčné aj moderné technológie
Správa IEA Net Zero by 2050 z minulého mesiaca vyzvala japonských tvorcov politiky, aby pri dlhodobom plánovaní zvážili konvenčné ľahkovodné reaktory aj nové technológie, ako sú malé modulárne reaktory.
Riaditeľ Birol píše, že ciele Japonska znížiť do roku 2030 emisie najmenej o 46 % a do roku 2050 dosiahnuť čistú nulu patria „medzi najchváliteľnejšie klimatické ciele na svete“, avšak ich splnenie nebude ľahké vzhľadom na nedostatok prírodných zdrojov v Japonsku a ďalších geografických obmedzení.
Minulý týždeň sa blok Mihama-3 stal 10. komerčným jadrovým blokom, ktorý sa vrátil do prevádzky v Japonsku od havárie Fukušima-Daiiči v roku 2011 a následného odstavenia flotily reaktorov v krajine. Japonsko má momentálne 33 jadrových blokov s formálnym komerčným štatútom. Japonské elektrárenské spoločnosti plánujú časť z nich reštartovať, ostatné však natrvalo odstaviť.
Rozhodnutia by mali padať čo najskôr
Správa IEA Net Zero by 2050 požaduje, aby sa prijali dôležité rozhodnutia týkajúce sa jadrovej energie, najmä pokiaľ ide o predĺženie životnosti, tempo novej výstavby a rozsah vládnej podpory pre pokročilé jadrové technológie.
Ďalej uvádza, že jadrová energia môže významne prispieť k budovaniu globálneho energetického odvetvia s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov v roku 2050, hoci dve tretiny novej jadrovej kapacity sa pravdepodobne vybudujú v rozvojových ekonomikách.
