Zasadnutia aliancie 19. decembra 2023 sa zúčastnilo 11 krajín vrátane Českej republiky, Bulharska, Chorvátska, Fínska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska, Slovinska a Švédska. Spolu s Francúzskom v spoločnom vyhlásení vyzvali na dôkladné preskúmanie rámca politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky. Podľa ich názoru musí EÚ plne uznať príspevok všetkých nefosílnych zdrojov energie k cieľu znížiť emisie o polovicu do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
„Jadrová energia je nesporne udržateľnou a rovnako platnou technológiou na dosiahnutie týchto cieľov pre tie členské štáty, ktoré sa ju rozhodnú využívať,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení. V súčasnosti sú záväzné kvantifikované ciele stanovené len pre energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú účinnosť. „Musíme však spoločne uznať, že tieto dva rozmery nestačia na to, aby obsiahli rôznorodosť riešení a priemyselných kapacít v členských štátoch,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení a dodáva sa, že do úvahy by sa mala brať aj jadrová energia.
Pri pohľade do budúcnosti a na naše spoločné ciele v oblasti klímy a energetiky na roky 2040 a 2050 dôrazne vyzývame Európsku komisiu, aby navrhla regulačnú štruktúru, ktorá členským štátom uľahčí dosiahnutie uhlíkovej neutrality zohľadnením našej energetickej rozmanitosti.
Z iniciatívy Francúzska sa medzi členskými štátmi EÚ čoraz viac presadzuje revízia klimatických a energetických cieľov EÚ a prechod na širší prístup zameraný na dekarbonizáciu, a nie len na obnoviteľné zdroje energie.
V marci sa zákonodarcovia EÚ dohodli na zvýšení cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, ale Francúzsko a jeho spojenci už trvali na záruke zníženia cieľa v oblasti vodíka z obnoviteľných zdrojov pre krajiny, ktoré majú nízkouhlíkový energetický mix na výrobu elektriny. Podobne aj jadrová aliancia teraz žiada, aby EÚ prijala cieľ v oblasti nízkouhlíkovej energie, nielen cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
„Ak chceme spoločne dosiahnuť ciele na rok 2030 a potom na rok 2040, budeme si pravdepodobne musieť položiť otázku, ako sú tieto ciele štruktúrované. Ak chceme pokročiť v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, narazíme na nízkouhlíkovú základňu niektorých členských štátov. Preto musíme prestať uvažovať o štvrtej smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, ale skôr o prvej nízkouhlíkovej smernici,“ povedala Agnès Pannier-Runacherová, francúzska ministerka energetiky.
Zmena prístupu k stanovovaniu cieľov
Podľa krajín Jadrovej aliancie by si zmena paradigmy vyžadovala zmenu cieľov stanovených v národných energetických a klimatických plánoch (NECP), ktoré musia členské štáty EÚ splniť do júna 2024.
V návrhu NECP Francúzska, ktorý bol minulý mesiac predložený Európskej komisii, sa už uvádza cieľ dekarbonizácie energie namiesto cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako to vyžaduje smernica EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie. Francúzsko tak odmietlo prijať vo svojom pláne cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, čím odmietlo výzvu Komisie, aby sa riadilo smernicou EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie.
Európska komisárka pre energetiku Kadri Simson sa zatiaľ konkrétne nevyjadrila k francúzskemu návrhu cieľa pre nízkouhlíkovú energiu, ale uznala význam jadrovej energie v kontexte klimatických cieľov EÚ do roku 2040.
